Martina Monošová

Keď sa Adela a Richard pár rokov po škole znovu náhodne stretnú, vzplanie medzi nimi nečakane prudká vášeň. Adela pochopí, že Richard vždy bol a navždy bude jej druhá polovica, že obaja iba potrebovali dozrieť. Nadšená svojou staronovou láskou, necháva voľný priebeh svojim emóciám. Až neskoro zistí, že Richard už nie je voľný. Vtedy ho už nedokáže opustiť a postupne sa zmieruje s úlohou „tej druhej“... Vzdá sa navonok nezávislá a rozhodná Adela milostného puta, ktoré jej vlastne iba ničí život? Dokáže opustiť ženatého milenca, aby po rokoch tajeného vzťahu konečne zmenila svoj osud?

Čitateľská recenzia

Na Slovenskom knižnom trhu je nepreberné množstvo titulov zo súčasnosti, ktoré mapujú medziľudské vzťahy v rôznych podobách, lásku, neveru, sklamania, bolesť, osobné výhry či prehry... Stačí si vybrať podľa nálady, vkusu, obálky, obsahu...

Knihy Martiny Monošovej okrem príbehu samotného vynikajú zaujímavým, osobitým jazykom, myšlienkami, ktoré človeka na chvíľu zastavia a prinútia premýšľať a to sa mi páči.

„Všetky v tom máme dokonale jasno: túžime sa stať princeznou a mienime prijať len lásku princa na bielom koni. Klišé, viem. Ale tradičné, jednoduché, jasné...

...no potom sa čosi zvrtne.

Máte o zopár rôčkov viac a zrazu stojí pred vami. Nie je to ani princ, ani koňa bieleho nemá, no srdce vám búši ako ešte nikdy predtým, podlamujú sa vám kolená, roztápate sa a netúžite po inom, iba byť jeho. Hlava vám síce nahovára, že toto nie je to, po čom ste túžili od malička. Že budete nešťastná, lebo iba s princom z vás môže byť princezná a zažiť všetko to krásne, po čom ste vždy túžili... No vy jasne cítite, že bez toho chlapa tuto pred vami vám ujde celý rozprávkový vlak nielen s princom na bielom koni, ale aj s Jankom, Marienkou a aj so všetkými siedmimi trpaslíkmi...“

Trefné, výstižné, neokukané spracovanie knihy Perly tej druhej, ktorý však autorka pojala z tej druhej strany. Ako to všetko vníma žena, tá, ktorá je TOU DRUHOU, utajovanou milenkou, kolegyňou v práci, priateľkou, ženou, ktorá vie aké únavné, stresujúce a ubíjajúce je večne čakanie na ženatého milenca Richarda. Aký je život v klamstve, uvedomovanie si skutočnosti, že nikdy nebude stáť po boku muža na verejnosti, že čas uteká a ona sa nedočká rodiny v tom pravom zmysle slova?  

Napriek tomu všetkému sa hlavná hrdinka Adéla snaží nájsť svoje šťastie, uspokojenie v práci, budovaní si kariéry, udržiavaní vzťahov s rodinou a priateľmi, zmierená s tým, kam sa jej osud uberá, kým jedného dňa nestretne muža, ktorý prevráti naruby jej zabehnutý, zorganizovaný svet.

Autorka sa nebála zmapovať vnútorný svet ženy, ktorá si uvedomuje, že nežije podľa morálnych noriem spoločnosti, no taktiež má svoje sny, svoje túžby,  chce si uchmatnúť kúsok šťastia aj sama pre seba.

Martina Monošová svoj v poradí už ôsmy román okorenila štipkou mystična, čím svojich čitateľov veľmi príjemne prekvapila a knihu ešte zatraktívnila. Rovnako tak chválim vydarenú obálku, ktorá vhodne dopĺňa nielen názov ale vystihuje aj príbeh samotný.  

 Odporúčam. J  

Trace Anne Warrenová

Čarovný romantický príbeh z novej trilógie o troch princeznách, ktoré spojilo priateľstvo a podobný osud. Keď princezná Emma z Rosewaldu, malého európskeho kráľovstva, dostane list od brata so správou, že jej dohodol sobáš, uvedomí si, že bezstarostné časy sú nenávratne preč a prichádzajú povinnosti. Má len osemnásť, budúceho ženícha v živote nevidela a jediné, po čom túži, je aspoň štipka dobrodružstva. Kým ju naveky uväznia v manželstve bez lásky, chce okúsiť ozajstný život, a tak utečie do Londýna...

RECENZIA

Čistokrvná historická romanca a to doslova. 
Mám rada príbehy, ktoré vás vtiahnu do deja a nepustia, kým neprečítate poslednú stranu. Mám rada série, na ktoré sa môžem tešiť a to v tomto prípade rozhodne platí. 

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ románom Princezná a gróf trafilo rovno do čierneho a na knižný trh prináša trilógiu, ktorá romantikom prináša presne to, čo sa páči. 

Keď ma ako čitateľku v minulosti uchvátili príbehy (napríklad Johanny Lindseyovej a jej rodinná sága Maloryovcov), tak Warrenová v tejto sérii naozaj nemá ďaleko. Atraktívny príbeh, dobre napísaný, dynamický dej, nechýba vtip, nechýba premyslený dej, romantika, erotika, skrátka, táto kniha zabodovala na celej čiare. Rozhodne sa ju oplatí prečítať. 

Warrenová veľmi príjemne prekvapila. 
Tri princezné – Emma, Ariadne a Mercedes sa vzdelávajú a pripravujú na svoj budúci život politicky a majetkovo výhodnej partie v súkromnej škole v Škótsku. Sú priateľky, ktoré sa našli a prisahali si, že sa budú vždy podporovať a priateliť. 
Emmaline, princezná z Rosewaldu je však prisľúbená mužovi, ktorého v živote nevidela, no povinnosť jej velí splniť želanie brata a poručníka, má sa vydať kvôli spojenectvu dvoch krajín. Emma, zvyknutá bezpodmienečne poslúchať, opustí školu i priateľky a odcestuje na panstvo, kde má očakávať príchod svojho brata i budúceho manžela.
Čas sa však vlečie a ona je celé týždne zavretá so škrobenou guvernantkou a umára sa nudou. Jedinou útechou sú listy medzi priateľkami a to mladej žene nestačí. Chce si užívať život, túži po slobode a dobrodružstve. Jedného dňa má toho dosť a rozhodnutie, ktoré v záchvate náhlej vzbury urobí,  zmení všetko.

Naplánuje útek do Londýna s úmyslom navštíviť svoju bývalú vychovávateľku a užiť si pár posledných dní slobody. Neočakávane jej vstúpi do cesty Nick, Dominic Gregory, nový gróf z Lyndhurstu. Keď ju v uliciach Londýna prepadnú zlodeji a ukradnú jej všetky peniaze, veľkoryso a gavaliersky jej poskytne ochranu a ubytovanie vo svojom sídle. Vôbec netuší, kto Emma je, a keď sa predstaví ako vyhodená vychovávateľka, nemá dôvod neveriť jej. 
Medzi mladými ľuďmi to nielenže iskrí, ale priamo horí. Nick je očarený bezprostrednosťou mladej ženy, jej krásou a odvážnym duchom a láske zdá sa nebráni nič v ceste. 

Príbeh je rozdelený na dva časti, v prvom autorka opisuje rozvíjajúci sa vzťah dvoch mladých ľudí, v druhom tŕnistú cestu za spoločným šťastím. Čitateľ sa však ani v jednej nemá šancu nudiť. 
V každom prípade už sa teším na ďalšiu časť trilógie a verím, že budem rovnako spokojná ako pri tejto. Odporúčam na čítanie. 

Na záver poznámka: Ako som už v úvode spomenula, Princezná a gróf je čistokrvná historická romanca, žáner, v ktorom nehľadajte a nepátrajte po skutočných historických faktoch:-).  Americké autorky romancí sa sústreďujú takmer vždy  iba na príbeh a vzťahy hlavných či vedľajších postáv s dobovou kulisou, ktorá je pre nás čitateľky a čitateľov najatraktívnejšia.  Je to oddych, je to relax, je to chvíľka, ktorú máme iba sami pre seba.

Soňa Rebrová

Odsúdená pre život

Keď sa povie vojna, väčšina z nás si predstaví vojakov, zbrane a straty na životoch. Ale vojna, to sú aj osudy žien, ktoré museli prežiť bez mužov. Žien, na pleciach ktorých ostala starosť o rodinu, jedlo, prežitie. A boli to práve ženy, ktoré po vojne budovali celé mestá a snažili sa dať do poriadku to, čo vojna napáchala.
Príbeh Odsúdená pre život rozvíja príbeh žien troch generácií - starej mamy, mamy a dcéry - do života ktorých zasiahla druhá svetová vojna. Kvôli tomu, aby prežili, musia zvládnuť aj veci, o ktorých si mysleli, že ich nikdy nezvládnu. Vojna všetky tri ženy rozdelí a každá prežíva svoj vlastný, strastiplný príbeh. Prežijú vojnu? Stretnú sa po nej opäť všetci pospolu a budú opäť šťastná rodina, alebo im to osud nedožičí? 
Strhujúci príbeh, ktorý približuje kruté fakty vojny na pozadí emotívnych ľudských príbehov.

xxx

Emotívna. Skutočne jeden z takých príbehov, ktoré sa nenapíšu každý deň. Téma, ktorú si autorka vybrala, je drsná, je takmer neuveriteľná svojou pravdivosťou, je mementom minulosti, ktoré s počtom rokov od skončenia druhej svetovej vojny, upadá do zabudnutia a nemalo by.

Hovorí sa, že človek je najhorším, najkrutejším tvorom,  a je to pravda. Raz za čas nám všetkým neuškodí pripomenúť si minulosť, varovať pred ňou mladšiu generáciu, ukázať, čoho všetkého je ľudstvo schopné.

Soňa Rebrová si túto tému vybrala zámerne a v krátkom časovom odstupe rokov 1938 až 1945-6 rozvinula príbeh troch žien, starej matky Ráchel, jej dcéry Sáry a malej Rút, z čoho najvýraznejší a najemotívnejší je opis života v koncentračnom tábore mladej ženy Sáry.

Mesiace a mesiace hrôz, tisíce a desaťtisíce mŕtvych, každodenný život s hrozbou smrti v každej sekunde a minúte dňa, neľudskosť, strata dôstojnosti, otupenosť a boj...

Mladá židovská rodina mala šťastný život, kým Nemecko nerozpútalo druhú svetovú vojnu, kým sa prioritou číslo jeden nestalo cielene vyhladzovanie židov a iných rás, kým sa nezačali stavať najprv pracovné, potom vyhladzovacie tábory. Na pozadí skutočných historických udalostí  doby nám autorka poskytla príbeh inšpirovaný skutočnými osudmi, skúsenosťami, zážitkami a tie robia túto knihu výnimočnou.  

Sáru s dcérou ako mnoho ďalších židov deportovali do koncentračného tábora a mala šťastie, že ju neposunuli hneď do plynu. Dieťa si vyhliadol nemecký dôstojník, pretože jej výzor bol ideálom čistej rasy, pretože bola roztomilým dievčatkom, pretože sa mu páčila... Nestarajúc sa o city matky, ktorej z náruče vyrvú dieťa.

Sára sa však naučila prežiť aj tam, kde to tisíce iných vzdalo, otupila sa, bočila od ľudí, nehľadala priateľstvá, pretože tie trvali veľmi krátko a boleli. Jedného dňa však predsa len stretne naivnú mladú ženu, ktorú „poučí“ ako to v koncentračnom tábore chodí aj napriek všetkým predsavzatiam v nej nájde spriaznenú dušu a priateľku.

Kniha je priam prešpikovaná scénami, ktoré človeku berú dych, ktoré vás prinútia zamyslieť sa, je napísaná tak, že ju nechcete odložiť a čítate ďalej aj napriek tomu, že vám na koži naskakujú  zimomriavky a v očiach vás pália slzy, no napriek tomu chcete vedieť, ako to skončí. Ako to so Sárou a jej rodinou napokon dopadne.

Napriek udalostiam, ktorým sa kniha venuje, je napísaná tak, že cítite niečo pozitívne, je plná nádeje a vôle človeka prežiť čokoľvek... Len nech sa to už nikdy nezopakuje...

Ďakujem, Soňa Rebrová za nevšedný čitateľský zážitok, ďakujem, že som takúto knihu mohla čítať. Rozhodne ju odporúčam všetkým. 

Marek Zákopčan

Zachovajte paniku! 

Ikar 2014

Najzábavnejší spôsob, ako nájsť šťastie a neprísť pri tom o rozum. 

Nový semester priniesol Alexovi veľa zmien - rodičia sa vrátili z archeologickej výpravy, začal navštevovať autoškolu a... zamiloval sa! Príťažlivá Laura je naplnením Alexových predstáv o ideálnom dievčati, no snaha získať si jej srdce mu prináša kopec vtipných nedorozumení a trapasov. Ešteže má po boku verných kamarátov, ochotných podať mu za každých okolností pomocnú ruku - najmä Tomáša, šarmantného darebáka, ochotného pridať sa ku každej lotrovine. 
Príbeh je oslavou priateľstva, humoru a životného nadhľadu. Čitateľom istotne utkvie v pamäti niekoľko nezabudnuteľných príhod - bizarný večer vo Véčku, bitka v gay bare, prekvapivá dedinská zábava, výbušný výlet na Šíravu, silvestrovská chata či Alexove školské peripetie. 
MAREK ZÁKOPČAN vtipným a ironickým štýlom osloví každého, kto má rád humor a nepozerá na seba príliš vážne.

xxx

RECENZIA

Kto si už prečítal knihu Nevinní zmätkári od Mareka Zákopčana a páčila sa mu, ten zaručene siahne aj po voľnom pokračovaní zmätkárov Alexa a Tomáša v novom príbehu : Zachovajte paniku. 

Novinka, ktorá sa dostala na trh začiatkom leta, však má ambície predčiť svoju predchodkyňu, pretože aj keď sa opätovne stretávame s hrdinami prvej časti, príbeh je rozpovedaný tak, že zaujme aj tých, ktorí práve nefandia sériám. 

Vtip, láskavý humor, štipka filozofických teórií, ktoré aktuálne trápia našu mládež útrpne bojujúcu s návalom hormónov, množstvo nezabudnuteľných hlášok, ktoré rozprávanie doplňajú a posúvajú tento román medzi tie, ktoré si rozhodne treba všimnúť. 

Marek Zákopčan sa dlho hľadal, jeho tvorba je rôznorodá, žánrovo zdanlivo nesúrodá, od detektívok, cez historickú romantiku až k literárnej komédii a tá mu jednoznačne sedí, v tej sa rozhodne našiel.

Zachovajte paniku! je bezkonkurenčne najlepšia kniha, akú som od autora čítala. Marek spôsobom sebe vlastným napísal niečo, čo na slovenskom knižnom trhu veľmi dlho chýbalo. Množstvo titulov, ktorými sú zaplavené knižnice a kníhkupectvá, ponúka len malé množstvo pôvodnej tvorby, ktorá má ambíciu osloviť mladého čitateľa - ktorá popisuje ich problémy, ich životné situácie, ich túžby a sny, slabosti, lásky a sklamania a to spôsobom, kde dominuje láskavý humor, vtip, študentské trapasy, s ktorými viac či menej prišiel do styku takmer každý.

V knihe je hlavnou postavou vysokoškolák Alex, trochu zmätkár, trochu bifľoš, takzvaný dobrý chlapec z dobrej rodiny, hanblivý voči dievčatám, ústretový voči dobrej vodke, s pozitívnym sklonom k seriálom, romantike a láske až za hrob :). Úspešne mu sekunduje kamarát Tomáš, ktorý je sexi, trochu ľachtikár, trochu exhibicionista, no pod maskou rebela je to citlivý chalan, ktorý to nemal v živote ľahké,  a samozrejme Laura, osudová láska. :)  Napriek niektorým vážnejším témam, ktoré Marek Zákopčan nenápadne podsunul čitateľovi, narába s textom s takou ľahkosťou, že si to ani neuvedomíte. Naopak, s pôžitkom  absorbujete príbeh vo veľmi frivolnej nálade a s úsmevom na perách, ba v niektorých momentoch a nezriedka hrozí smiech.

Páčili sa mi šialené zápletky, niektoré autor spomína už v anotácii, páčili sa mi hlášky, ktoré okorenili jednotlivé slovné prestrelky či myšlienkové pochody, páčilo sa mi, že sa nebál použiť rôzne formy rozprávačského štýlu ako napr. dialekt, prepisy fb komunikácie. Marek pracuje so slovom veľmi dôsledne, v jeho knihe nájdete množstvo živej reči, takej typickej pre mladú generáciu, no podáva ju spôsobom, ktorá pobaví každého čitateľa. 

Z celej knihy srší pozitívna energia a smiech. Áno, neberme sa príliš vážne a užívajme si život!   Konečne po dlhom čase titul, ktorý od vás nechce nič, k ničomu vás nenúti, nič nepredstiera, nehrá sa s vašimi emóciami v tragickej línii, jednoducho vás baví.    

Tlieskam a veľmi vysoko oceňujem a pevne verím, že si kniha nájde veľmi veľa čitateľov, pretože si to rozhodne zaslúži. Ako napísal Karel Čapek a Marek citoval v úvode knihy: Humor je soľou zeme. Kto je ním dobre presolený, vydrží dlho čerstvý. :) takže dodávam, Marek, riaď sa prosím týmto heslom aj naďalej a neprestávaj písať. Už teraz sa teším na ďalšiu dobrú knihu :) Dúfam, že si nasolený statočne 

 Juraj Červenák

Krv prvorodených

Kapitán Stein a notár Barbarič na stope vraha v rudolfínskej Prahe

Slovart 2014

Po obrovskom úspechu knihy Mŕtvy na Pekelnom vrchu prichádza druhý prípad kapitána Steina a notára Barbariča zo série historických detektívok. A opäť má najlepšie predpoklady stať sa slovenským bestsellerom roka. Napätie, skutočné historické udalosti, reálny historický priestor a pútavý príbeh napísaný moderným štýlom, to je to, na čom Červenák stavia neuveriteľne uveriteľné. Vďaka jeho rozprávačskému majstrovstvu hneď po prvých riadkoch pocítite, aká je Praha za vlády šialeného cisára Rudolfa II. nebezpečné miesto. Zločin sa rozmáha ako nikdy predtým, ulice ovládajú bandy cudzích hrdlorezov, náboženské konflikty sa stupňujú, z politiky sa stala neprehľadná spleť intríg každého proti každému. Mestom sa však šíri ešte jedna nová hrôza: tajomný únosca vraždí prvorodené deti významných hodnostárov. Mystické znaky na telách obetí vedú Steina a Barbariča k okultistom v židovskej štvrti. Zdá sa však, že pozadie rituálnych vrážd je omnoho zložitejšie. Pôjde naozaj o rozsiahle sprisahanie, ktoré siaha až k členom panovníckeho dvora?

Mrtvy na pekelnom vrchu

prvá časť

Historická detektívka. Prvý prípad kapitána Steina a notára Barbariča, ktorí sú na stope zločinu v habsburskom cisárstve za vlády Rudolfa II. Na konci 16. storočia zúri v kresťanskom pohraničí vojna s Osmanskou ríšou. Turci sa pokúšajú preniknúť k bohatým banským mestám v hornom Uhorsku. Vojnového veterána Steina vyšlú do Štiavnice odhaliť zradcu, ktorý sa chystá nepriateľom ukázať tajnú cestu do dobre opevneného mesta. 
Pátranie ešte skomplikuje vražda miestneho šľachtica. Stein musí spojiť sily s mestským notárom Matejom Barbaričom, aby rozplietol klbko sprisahaní a zločinov, z ktorých mnohé siahajú hlboko do minulosti. Zdá sa, že všetko súvisí so zlorečeným Pekelným vrchom - mnohí veria, že sa na ňom zjavuje duch zhýralej meštianky, a po nociach sa tam rozlieha vytie psov, čo strážia bránu do záhrobia.

xxx

RECENZIA : KRV PRVORODENÝCH

Priznám sa, už dávno som si chcela prečítať niečo od Juraja Červenáka, pretože ho považujem za autora, ktorý konečne priniesol na trh nefalšovaný punc slovenského historického románu. Už svojou trilógiou o kapitánovi Báthorym rozvíril vody pôvodnej tvorby, hoci jeho tvorba je značne rozsiahla a špecializuje sa viac na mytologické fantasy.

Najnovší román Krv prvorodených, ktorého samotný názov provokuje, vytŕča z radu a navodzuje dobovú atmosféru, je čistokrvná historická detektívka, voľne nadväzujúca na prvú časť Mŕtvy na pekelnom vrchu. Kto však prvú časť nečítal, o nič nepríde, príbeh je samostatný a čitateľ bez problémov vhupne do deja. 

Ako napovedá anotácia, v rudolfínskej Prahe ktosi vraždí prvorodených potomkov významných hodnostárov, mestom sa šíri strach a panika. Stopy ukazujú do najvyšších kruhov spoločnosti a dôvody sú neznáme. Do mesta je povolaný kapitán Stein a notár Barbarič, ktorí sa preslávili vyriešením záhady na Pekelnom vrchu, aby odhalili sprisahanie a našli vraha.

Už prvé stránky vás vtiahnu do deja tak, že túto knihu neodložíte. Cítite chlad dažďa, počujete ruch, cítite smrad a vône stredovekého mesta. Juraj Červenák používa originálny jazyk, množstvo archaizmov, dobových opisov, živej hovorovej reči, ktoré tento historický román doslova menia na niečo zvláštne, jedinečné, ako by ste sa a zničoho nič ocitli v stredovekom meste. Autor vie vystupňovať napätie, používa logiku v pátraní, ktorá korešponduje so vtedajšími možnosťami, pridržiava sa faktov i historických reálií, ktoré z tohto diela robia uveriteľný, originálny, skvelý detektívny román.

Hlavné postavy sú vytvorené a opísané so všetkými slabosťami i kladmi, minulosťou i prítomnosťou, sú ľudské a sympatické, nepochybne odzrkadľujú pach človečenstva. Rovnako tak dobre je vyskladaný aj dej doplnený o skutočné historické osobnosti stredovekej Prahy, ktorý vás dostane. 

Skrátka, kto má rád historické romány a nepohrdne dobrou detektívkou, si v tejto knihe príde na svoje. Romantiku v nej však nehľadajte a ani ju tam netreba. Sú romány, ktoré sú skvelé také aké sú a Krv prvorodených je v skutku prvotriedna historická lahôdka.

Juraj Červenák si ako autor jednoznačne zaslúži obdiv. Stránky: www.cervenak.sk

spracovala Jana

viac recenzii: https://www.romantika.estranky.sk/clanky/romany-slovenske/krv-prvorodenych.html

 Kristína Ježovičová

Uväznená v čase

Vydavateľ: Richard Lunter – Kicom

Anotácia :
Alexandra sa po pohrebe starej mamy dozvedá, že jej dvojča Matej zostrojil zariadenie schopné cestovať v čase, len aby mohol navštíviť svoj idol z devätnásteho storočia – nebezpečného bezcharakterného sodomistu, grófa Richarda Grevilla. V tajnej pivnici nájde vynález spolu s bratovým odkazom, v ktorom jej predkladá návrh. Praje si, aby ho v prestrojení za muža nasledovala do Londýna. Jeho sestra sa, napriek miernemu zaváhaniu, podujme na bizarnú cestu do minulosti. Nevšedný stroj ju však vysadí na úplne inom mieste, než Matej naplánoval. Alexandra sa, odkázaná iba sama na seba, ubytuje v nevábne pôsobiacom hostinci. Hneď prvú noc jej neuveriteľné dobrodružstvo skomplikuje pohľadný muž, ktorého ktosi vyhodí pod oknami prenajatej izby. Podujme sa na jeho záchranu. Oplatí jej to? Pomôže jej nájsť brata? Dokedy pred krásnym mužom dokáže schovávať jemné ženské črty?

xxx

RECENZIA

Tak táto kniha aj autorka je pre mňa veľmi príjemným prekvapením.

Ako napovedá anotácia, kniha v sebe spája prvky fantasy a tak trochu scifi, keďže sa v nej prelínajú dve časové obdobia - súčasnosť a minulosť. 

Alexandra v súčasnosti žije vo veľmi komplikovanom vzťahu s Petrom - kedysi najlepším priateľom a zároveň sukničkárom a očakáva posun - z mileneckého vzťahu, ktorého jadrom je len skvelý sex k rodine a deťom. Peter je však opačného názoru a radšej vzťah nie príliš vyberaným spôsobom ukončí, akoby mal prijať fakt, že povrchnosť Alexandre už nestačí. 

Do všetkého Alexandrinho trápenia jej umrie babička na Orave a rodina s otcom alkoholikom a bratom - fyzikálnym géniom sa poberie na pohreb. V noci sa však stane niečo nečakané a ona sa ocitne v Edwardovskom Anglicku - sama ako prst v cudzej krajine, bez ochrany a v dobe, ktorá ženám rozhodne nepraje.

V prezlečení za mladého muža v páchnucom hostinci neďaleko Londýna zachráni život nladšiemu bratovi vojvodu Sheridana a zápletka sa môže začať.

Vtip, romantika, erotika, napätie... táto kniha má všetko, čo od romantickej knihy očakávate a číta sa sama. Ak som už napísala, táto kniha bola pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Autorka sa svojou prvotinou trafila do vkusu čitateľa, ktorý je odchovaný na zahraničných autorkách zvučných mien a rozhodne sa popri nich nestratí. Hoci štýlu možno chýba vypísaná ruka a niektoré pasáže by chceli dôslednejší zásah redaktora, rozhodne príbeh samotný má potenciál osloviť a zaujať slovenského čitateľa. Príbehy s prvkami fantasy a prelínaním dôb sú vždy atraktívne, žiadané a čítané a takých je v pôvodnej tvorbe veľmi málo.

Chválim žáner i výber témy. Chválim spracovanie, dávku humoru, fantázie, živé dialógy i monológy hlavnej hrdinky. Chválim prácu s naštudovaním doby, zvyklostí, historických faktov. Chválim iskrenie medzi hlavnými hrdinami 

Vytýkam záver, ktorý bol síce prekvapujúci a tak to má byť, no určite by si pýtal väčší priestor a OBÁLKU. Pri všetkej úcte k autorke, k takému žánru NIE! Ani náhodou!

Vcelku však hodnotím veľmi kladne, kniha mi spríjemnila dva popoludnia a odporúčam. Čítajte :)  

Juliana Grayová 

Dáma nikdy neklame

Slovenský spisovateľ 2014 

Mladá vdova po markízovi Alexandra Morleyová nešťastne investovala  a hrozí jej, že príde nielen o všetky peniaze, ale aj o miesto v najvyšších londýnskych kruhoch. A tak sa rozhodne odísť na taliansky vidiek a prečkať tam najhoršie časy v nádeji, že sa jej finančná situácia zlepší. Vyjde jej tento úskok? Láska totiž na nás číha kdekoľvek a nie vždy jej dokážeme odolať, hoci vieme, že nemusí byť bez následkov...

Dáma nikdy neklame je pôvabná historická romanca z viktoriánskeho obdobia. „Vynikajúciromán, v ktorom sa autorke podarilo skĺbiť nevšednú zápletku, príťažlivé, nekonvenčné postavy, nebezpečenstvo, vášeň a lásku do výnimočného príbehu,“ chváli knihu Romance Junkies.

Alexandra nahovorí na ročný pobyt v čarovnom Toskánsku aj sestru a sesternicu. Prenajmú si  starobylý hrad, ktorý sa však úplnou náhodou stane dočasným domovom aj troch anglických džentlmenov. Úspešný a bohatý vynálezca Finn Burke si zaumieni stráviť rok v ústraní, ďaleko od spoločnosti žien, a k rovnakému záväzku donúti aj svojich priateľov – vojvodu z Wallingfordu a jeho brata. Finn sa chce sústrediť na svoj najnovší vynález, no plány mu skríži tvrdohlavá krásavica Alexandra...

Americká spisovateľka Juliana Grayová začala písať pomerne nedávno, no napriek tomu si už získala veľkú čitateľskú popularitu aj uznanie odbornej verejnosti. Na svojom konte má zatiaľ okrem piatich historických romancí aj dva romány pre ženy, ktoré vydala pod pseudonymom Beatriz Williamsová.

xxx

RECENZIA

Nová autorka na našom trhu, Juliana Grayová, bude mať čo robiť, aby sa presadila, no nepochybujem, že tak, ako oslovila čitateľky vo svojej rodnej krajine, prerazí aj u nás a nájde si svoj fanklub. 

Je niečim iná... 

Málokedy a len veľmi striedmo beriem do rúk nové autorky, pretože: 

1. som si už na na stálice typu Deverauxová, Jeffries, Lindseyová, Balogh... zvykla

2. málokedy nová autorka preskočí pomyselnú laťku môjho vkusu.

Tentoraz som však neodolala, pretože: 

1. Jednoducho má krásnu obálku a lákavú anotáciu

2. Mám rada originálne príbehy, a tento "novo vyzeral" a nielen podľa anotácie. Nie každý deň si prečítate čistokrvnú viktoriánsku romancu, kde sa jazdí autom, preteká a stretnete prastarého otca Mercedesu :) 

Nuž, v nedeľu poobede som začala čítať a večer zavrela poslednú stranu.

Ako už napovedá anotácia, mladá vdova Alexandra vložila svoj majetok do rúk synovca a pochybných investícii. Správcovská spoločnosť jej síce listom oznamila, aké tisíce akcii spravuje, no jej zisk sa nerovnal ani odrobinke toho, čo na svoj nákladný život potrebovala. Hviezda spoločnosti, markíza Morleyová, jednoducho prišla o všetko.

Nemá veľa možností, ak sa chce vyhnúť škandálu. Zarezervuje si ročný nájom na hrade v Taliansku a aj so svojou sestrou a sesternicou. 

Nemá ani potuchy, že samoľúby, nevrlý a nepríjemný milionár Finn Burke má ten istý nápad, avšak z úplne iných dôvodov. V spoločnosti vojvodu z Wallingfordu a jeho brata, ktorých chce zachrániť pred úplným zhýraním sa a zároveň bez rušivých vplyvov akú sú ženy, víno a hry, chce dokončiť svoj nevídaný projekt automobilu.

Už sama cesta a stretnutie hlavných hrdinov napovedá, že to bude poriadne iskriť. Alexandra nie je z tých zakríknutých husičiek, čo radi stoja v kúte červenajú sa, ona je živel. A to doslova.

Chudák Finn si s touto malou, prešibanou jazyčnicou užije svoje.

Ako napokon dopadne neplánované stretnutie, stávka, financie i pobyt v Taliansku, si už prečítajte, rozhodne to stojí za to.

A  už len doplním, že sa mi veľmi páčili i charaktery vedľajších postáv, zvlášť obyvateľov hradu a ich taliansky temperament. Tú vôňu slnka a syra som cítila až cez knihu. 

PS: takto vyzerá, že z toho "kuká" séria :)) 

xxx

Prečítajte si úryvok z novinky Dáma nikdy neklame.

Alexandre bolo jasné, že mala po večeri podľa očakávaní odísť. Muži sa naisto domnievali, že odíde s Lilibet a Abigail, ktoré šli na poschodie uložiť zívajúceho chlapca do postele. Angličanky mali jednoducho vo zvyku dovoliť chlapom užívať si brandy, cigary a rozhovory o politike, hoci aj v preplnenom vidieckom hostinci niekde v Taliansku. 
Dnes večer však neodišla. Odjakživa túžila zostať a zhovárať sa o politike. Koniec koncov, bola už vdova, nachádzala sa ďaleko od anglických salónov a v hostinci sa podávala grappa. Abigail jej navyše pri pečenej toskánskej husi prezradila, čo objavila v stajni, a Alexandra si hneď spomenula, na čo Phineas Burke v súčasnosti sústreďuje svoju geniálnu myseľ. A do čoho vkladá peniaze. 
Do kočov bez koní. 
Mala pocit, že jej ho v núdzi zoslal sám Pánboh. 
Po večeri teda zostala sedieť na mieste. Len čo Lilibet vyšla na prvé odpočívadlo, obrátila sa k Phineasovi Burkovi a s provokatívnym úsmevom prehodila: „Povedzte, pán Burke, čo vás privádza do tejto odľahlej divočiny? Nečudujem sa výstrelkom Wallingforda a Penhallowa, ale vy ste podľa mňa racionálny človek.“ 
Skúmavo sa na ňu zadíval ponad stôl, akoby sa usiloval preniknúť jej hlbšie do mysle. „Tú istú otázku by som mohol položiť ja vám, lady Morleyová.“ 
„Nie, nie, takto to nepôjde. My dámy smieme mať svoje tajomstvá. Je to naše privilégium.“ Prinútila sa hľadieť mu do očí a vytrvať. „Vy muži nám, žiaľ, musíte povedať všetko. Nič si nesmiete nechať pre seba. Vravte, som celá bez seba od zvedavosti. Cestujete po Európe? Hľadáte stratenú renesančnú maľbu? Alebo má Wallingford v Taliansku kontesu s dieťaťom?“ 
„Uráža ma, ak si myslíte, že by som mohol byť taký neopatrný,“ zamrmlal vojvoda. 
Alexandra naňho s úľavou pozrela. Väčšina žien sa mohutného lakonického vojvodu obávala, no ona pri ňom už dávno nedávala najavo nervozitu. Keď človek zistí, aký je ten druhý v skutočnosti, začne sa mu zdať obyčajný ako hlina a zhruba rovnako príťažlivý. 
Sedela na stoličke a prstami prechádzala po cínovom pohári s poslednými zvyškami zakaleného vína od hostinského. Bolo silné, trpké, dráždilo ju na jazyku. Chcela, aby jej vydržalo čo najdlhšie. „Hovorí sa všeličo, Wallingford. Neviem, čomu mám veriť.“ 
„Ubezpečujem vás, lady Morleyová, nejde o nič vzrušujúce. Naším cieľom je štúdium, nič viac.“ 
Zasmiala sa. „Štúdium? Hlúposť! V prípade pána Burka by sa tomu ešte dalo uveriť, ale čo sa týka vás dvoch...“ Obzrela sa na lorda Rolanda. „Štúdium čoho, vaša milosť? Whistu? Rímskych orgií?“ 
„Pravdaže nie.“ Vojvoda si oprášil rukáv. „Keby sme mali v pláne orgie, lady Morleyová, naisto by sme vás prizvali.“ 
Alexandre vošla do tváre horúčava a v duchu si poriadne vynadala. Myslela si, že vo svojom veku sa už nebude červenať. A navyše pri takej hrubej a neférovej poznámke! 
„Preboha, Wallingford,“ zamrmlal Burke a tresol vínovým pohárom o stôl. 
„Si akýsi drsný, braček.“ Penhallow zdvihol zrak a zatváril sa, akoby ho čosi vytrhlo zo zamyslenia. 
Vojvoda pokrčil plecami. „Ospravedlňujem sa.“ 
Alexandra sa spamätala. „Nepresvedčíte ma, že máte čisto akademické ciele. Len pred niekoľkými týždňami som sa dopočula, že...“ 
„Určite je to pravda. Nepochybne.“ 
Predklonila sa. „Mám vari uveriť, že ste po desiatich či dvanástich rokoch zanechali hýrivý život a išli hľadať filozofické pravdy? Do Talianska?“ 
„Samozrejme, znie to nepravdepodobne, ale je to tak,“ odvetil Wallingford. 
„Dohodli sme sa na prísnom rozvrhu pozostávajúcom zo štúdia a cvičenia. Nijaké mestské neresti,“ dodal hlbokým hlasom Burke. 
Alexandra preniesla pohľad z jedného muža na druhého. Ako veľmi sa od seba odlišujú! Jeden je tmavý a cynický, druhý bledý a jemný. „Predpokladám, že váš pobyt súvisí s letnou výstavou motorov v Ríme, nemám pravdu? Venujete sa tejto oblasti, však, pán Burke?“ 
Vytreštil na ňu sýtozelené oči a zatváril sa prekvapene. „Odkiaľ to viete?“ 
Pokrčila plecami. „Aj ja sa o ne zaujímam. A vy, Wallingford? Pomôžete pánu Burkovi v dielni?“ 
„Bože, len to nie.“ Vojvoda sa zatváril zhrozene. „Budem sa venovať oveľa intelektuálnejším činnostiam.“ 
„Naozaj?“ Vyčarila milý úsmev. „Kúpite si mozog hneď alebo si ho budete prenajímať vždy iba na mesiac?“ 
„Veľmi smiešne, milady.“ 
„Alebo sa rozhodnete ušetriť a budete sa s Penhallowom deliť o jeden.“ 
Lord Roland zdvihol zrak a žmurkol na ňu. „Na to ani nepomyslite! Mimochodom, mozog je zvláštna, zákerná vec. Len sa pozrite, čo spôsobil tuto úbohému Burkovi.“ 
Zasmiala sa. „Veru. Vďaka nemu je z vás najlepší.“ 
Len čo jej tie slová vyšli z úst, najradšej by ich vzala späť. Všetci traja znehybneli a upreli na ňu zrak. Burke si pritískal pohár k perám a Wallingford dvíhal obočie. 
Skvelé. Prečo to povedala, dofrasa? 
Odkašľala si. „Nestrácajte nádej, Penhallow. Wallingford vám ho možno požičia každý druhý štvrtok výmenou za vaše čaro a zmysel pre humor, čo sa mu naisto nesmierne zíde. Prezraďte, koľko sa tu zdržíte?“ 
„Rok,“ vyštekol vojvoda. 
Rok. 
Stuhla. „Vravíte rok?“ 
„Áno.“ 
Premerala si všetkých troch. Na ich tvárach sa zračila dokonalá úprimnosť. Po chrbte jej prebehol mráz, no rozhodla sa nevšímať si ho. „Ide vám to,“ prehodila veselo. „Skoro ste ma dostali.“ 
„Neuťahujem si z vás, drahá lady Morleyová. Koniec koncov, ako ste pred chvíľou poznamenali, nemám zmysel pre humor.“ 
„Haha. Zhovárali ste sa so slečnou Harewoodovou? Alebo s lady Somertonovou?“ 
„Netuším, na čo narážate,“ vyhlásil Wallingford unudeným tónom. 
Srdce jej tĺklo až kdesi v hrdle ako varovný signál. Určite to nie je náhoda, alebo áno? Prezradil niekto Wallingfordovi, aké majú plány? Kto? Kto ešte o nich môže vedieť? 
S námahou prehovorila pokojným tónom: „Vravíte rok. Rok štúdia filozofie. To je čudné!“ 
„Čudné?“ zopakoval Penhallow. „Prečo? Súhlasím, náš plán je číre bláznovstvo. Priam šialenstvo! Som tu len preto, lebo chcem vidieť, ako hrozne sa to skončí. Ale prečo vravíte, že je to čudné?“ 
Alexandra vzala do ruky lyžičku a začala sa pohrávať s mascarpone. Čo im môže prezradiť? „Viete, Penhallow, váš plán sa mi zdá čudný, lebo my tri sme sa rozhodli pre čosi podobné. Prepáčte, neviete náhodou, čo je toto za dezert?“ 
„Odpusťte,“ ozval sa vojvoda. „Zrejme vám celkom nerozumiem.“ 
„Toto tu. Táto miska plná... bože, neviem, ako to opísať...“ 
„Nepýtam sa na prekliaty dezert, ale na váš plán.“ 
„Ach, pravdaže.“ So strohým úsmevom sa predklonila. „Lady Somertonová, slečna Harewoodová a ja sme sa takisto utiahli do Talianska za účelom štúdia.“ 
Wallingford na ňu neveriacky pozrel, akoby nevedel, či si z neho uťahuje alebo to myslí vážne. „Prišli ste sa sem za účelom štúdia? Čo chcete študovať?“ 
„Pripravili sme si rozsiahly zoznam tém.“ 
„O tom nepochybujem. Po zvládnutí každej z nich sa určite prezlečiete do nových šiat.“ 
Nepekne naňho zazrela. „Myslíme to vážne, Wallingford.“ 
„Prosím vás! A čo lord Somerton? Vari ho manželkina dlhá neprítomnosť poteší? A vaša úbohá sestra sa bude trápiť štúdiom, hoci by si mala hľadať manžela.“ Vojvoda si s úškrnom prekrížil ruky na hrudi. „Číre šialenstvo.“ 
To ju podráždilo. Veď ju sem priviedli práve povinnosti voči Lilibet a Abigail! „Rovnaké ako váš plán.“ 
„Stavím sa, že nevydržíte ani mesiac.“ 
„Ja sa stavím, že si do týždňa zbalíte kufre, Wallingford. Vy žeby ste vydržali bez naháňania sukní? A Penhallow si namáhal mozog gréckymi filozofmi?“ Obrátila sa smerom k Phineasovi, ale neodvážila sa pozrieť mu do tváre. „Úbohý pán Burke zostane na štúdium celkom sám, no dovolím si tvrdiť, že bude len rád.“ 
„Hlúposť,“ vyhlásil vojvoda. „Dámy majú svoje cnosti – ubezpečujem vás, že azda nikto neobdivuje krajšie pohlavie väčšmi ako ja –, no schopnosť ponoriť sa do štúdia filozofie ďaleko od spoločenského života k nim podľa mňa nepatrí.“ 
„Práve naopak,“ nedala sa Alexandra. „Váš život dokazuje, že práve muži nevedia ovládať svoje základné pudy. Zo žien by boli oveľa schopnejšie bádateľky, keby dostali príležitosť.“ 
Wallingford sa k nej naklonil. „O čo sa chcete staviť?“ 
„Prosím?“ 
„Povedali ste, že sa stavíte, lady Morleyová.“ 
„Myslíte to vážne?“ vyhŕkla neveriacky. 
„Ale no tak,“ ozval sa vojvodov brat. „Nepatrí sa uzatvárať stávky s dámou, braček.“ 
Alexandra mávla rukou. „Netrápte sa, drahý. Civilizované správanie sme nechali v Anglicku, nemám pravdu? Wallingfordov návrh sa mi nesmierne pozdáva. Naše rozhodnutie bude mať ešte väčší zmysel.“ 
„Súhlasím s vami,“ povedal vojvoda. „Takže o čo sa stavíme?“ 
Pomaly prešla prstom po lyžičke. Zrazu ju pochytilo nepríjemné tušenie, že si ju ten chlap šikovne doberá. „Tí z nás, čo vydržia pri štúdiu dlhšie, dostanú právo neskôr stanoviť menší trest pre tých druhých.“ 
„Ženský trik.“ Wallingford prevrátil čierne oči. „Určenie trestu až po výhre stávky. Musíme sa staviť o niečo konkrétne, lady Morleyová.“ 
Dočerta! Do čoho sa to zaplietla? Uzatvorenie stávky sa zakaždým ihneď rozkríklo, a práve teraz netúžila po tom, aby sa o nej šírili reči. Urobila všetko, aby utajila svoj odchod z Anglicka a najmä miesto, kde sa zdržiavajú. 
Pokúsila sa vycúvať. „Hrdosť pre vás nie je dostatočný motív? Musí ísť vždy o peniaze?“ 
Doľahol k nej Burkov tichý, autoritatívny hlas: „Nikto nespomínal peniaze, lady Morleyová.“ 
Srdce sa jej rozbúchalo rýchlejšie. Pozrela naňho. „Ale čo, pán Burke. Vari si aj vy vyberáte stranu v našom spore? Nebodaj si aj vy myslíte, že muži sú lepší bádatelia ako ženy?“ 
Pokrčil plecami. „Považujem to za vedeckú otázku, ktorá sa dá zodpovedať vedeckým spôsobom. Traja jednotlivci z oboch pohlaví sa pokúšajú zhruba o to isté. Podľa mňa ide o dobre navrhnutý experiment.“ 
„A ste presvedčený, že muži zvíťazia.“ 
Mierne naklonil hlavu. „Som vedec, lady Morleyová. Zaujíma ma iba výsledok. No nie som proti tomu, aby víťazi dostali možnosť stanoviť porazeným menší trest, ktorý ste spomenuli.“ 
Predklonila sa a vyčarila prefíkaný úsmev. Výzve v jeho očiach neodolala. „A čo navrhujete vy?“ 
Oprel sa dozadu a siahol do misky s vlašskými orechmi na stole. „Odjakživa verím, že výsledky vedeckých pokusov sú dôležité pre celé ľudstvo.“ Stisol orech medzi palcom a ukazovákom. „Nevidím dôvod, prečo by porazení nemohli napríklad publikovať v The Times polstranový text, v ktorom uznajú nadradenosť víťazov.“ 
Rozbil škrupinu orecha na dve polovice a šikovne vybral jadro. 
Pri stole zavládlo ticho narúšané iba opilcom pri ohni, ktorý falošne vyspevoval verš o pití z Othella. 
„Máte priveľké sebavedomie,“ vyhlásila napokon Alexandra. „Už sa teším, ako vám dokážem, že sa mýlite.“ 
Burke vstal, dopil zvyšok vína a pehavá tvár mu zružovela. „Ospravedlňte ma,“ povedal a s rozžiarenými očami vyšiel z miestnosti. 

Vidiecke hostince v Taliansku majú jednu veľkú nevýhodu, pomyslel si Phineas Burke oveľa neskôr v tú upršanú noc, kráčajúc k ošarpanej stajni. Netrápil ho nedostatok pohodlia – ten takmer nevnímal. Predtým býval v internáte v Cambridgei, stanoval v sibírskej stepi a istý čas strávil aj v sídle krstného otca na Park Lane. Nebol náročný a všetky tri možnosti sa mu videli zhruba rovnaké. 
Nie, jedinou ozajstnou nevýhodou bol nedostatok miesta. Od detstva mal vo zvyku nájsť si útočisko: nepoužívanú komoru, dutý strom, šopu... Miesto, kam mohol uniknúť, keď cítil v spoločnosti priveľký tlak alebo keď mu zišlo na um niečo, čo ho celkom ovládlo. 
Alebo keď sa zhovorčivá a prekliato príťažlivá žena sama pozvala na večeru. 
Dobre, dobre, nepozvala sa sama. Dôsledný pozorovateľ by musel uznať, že pozvanie vyšlo z úst zamilovaného lorda Rolanda. Vzhľadom na pravidlá slušného správania by zrejme bolo veľmi bezočivé, keby sa rozhodli nevšímať si dámy, ktoré sedeli pri vedľajšom stole ani nie meter od nich v miestnosti plnej cudzincov. 
Lady Morleyová však pozvanie prijala s priveľkým nadšením. V podstate dotiahla svoje spoločníčky k stolu, hoci aj Finnovi – ktorý sa nemohol považovať za odborníka na správanie žien – bolo jasné, že prinajmenšom krásna lady Somertonová nemala chuť pripojiť sa k nim. 
Ešte horšie bolo, keď začala lady Morleyová rozprávať tým svojím sebaistým spevavým hlasom a nútiť všetkých do rozhovoru. Načínala odvážne témy, trúsila vtipné poznámky, kládla otázky, ktoré sa mu videli bezočivé, ibaže ich vedela podať tak, že vyzneli múdro, dôverne a premyslene. Dokonca aj Wallingford sa zo dvakrát rozosmial. Bolo to neznesiteľné. Neodišli z Anglicka práve preto, aby ich nikto nerozptyľoval? 
Lady Somertonová a slečna... dočerta, ako sa volá sestra lady Morleyovej? Jasné, slečna Harewoodová. Tie dve napokon odviedli chlapca na poschodie a Finn si zhlboka vydýchol. Čakal, že aj lady Morleyová sa zdvihne, odíde a dá im pokoj. Nestalo sa. Zostala sedieť pri stole a on jej prezradil viac, ako chcel, a navyše konal unáhlene. 
Uzavrel s ňou stávku. 
Prečo to urobil, dopekla? 
Tuším som sa zbláznil, pomyslel si nahnevane, posunul si klobúk väčšmi do čela a pridal do kroku. Dážď sa od popoludnia trocha zmiernil, no na nechránený krk a za golier kabáta mu aj teraz dopadali studené kvapky, čo mu na nálade nepridalo. Nevoľky si vybavil jej tvár so žiarivými hnedými očami, ružovými lícami a širokými lícnymi kosťami. Predkláňala sa a jej zahalené, mučivo krásne poprsie sa vznášalo niekoľko centimetrov nad dezertom. Vtedy rozbil ten prekliaty orech a ona zdvihla obočie, akoby z jeho konania vyčítala nervozitu. 
Stávka naznačovala, že sa budú naďalej stretávať. Bude to nevyhnutné. Pravdaže, práve preto ju uzavrel. Prehral vo chvíli, keď s ňou súhlasil. 
Finn vbehol do dverí stajne. „Haló!“ zakričal. To slovo sa odrazilo od starých kamenných stien. Začul odfrkovanie nepokojných zvierat a do nosa mu udrel zemitý pach koní, sena a hnoja, vznášajúci sa vo vlhkom vzduchu. Vnútri nebolo oveľa teplejšie ako vonku, hoci tam oddychovalo bohviekoľko zvierat. Jediné svetlo vychádzalo z dvoch začadených lampášov. Finn zastal a čakal, kým sa mu prispôsobí zrak a v tieňoch zazrie tvary. Koniec koncov, nemalo zmysel bezcieľne do všetkého narážať. 
Popoludní sledoval koniarov vykladajúcich veci z koča a presne vedel, kam uložili jeho stroj. Dohliadol na všetko – aj na to, ako ho prikryli obyčajnou vlnenou dekou. Nemal sem prečo chodiť, nemusel sa strachovať. Bol však rovnako ostražitý ako otec, čo sa ide pred spaním ešte raz pozrieť na spiace dieťa a počúva jeho pravidelný dych. 
Po chvíli začal rozoznávať obrysy budovy a opatrne vykročil do odľahlého kúta, kam popoludní nasmeroval koniarov. Zvedavé kone k nemu naťahovali krky a žobrali o dobrotu. Prešiel popri hrdzavejúcich kusoch náčinia, ktoré tam uskladnili na zimu, a drevených debnách (možno s vínom?) čakajúcich na odvoz. 
Až do poslednej chvíle si neuvedomil, že nie je sám. Tesne pred cieľom zachytil akúsi vôňu a teplo. 
„Kto je tam?“ vyhŕkol. 
Z tieňa k nemu doľahol šuchot. Započúval sa a znova vykročil. Drevené dosky pri každom kroku zapraskali. 
Čosi znova zašuchotalo. „Počujte,“ prehovoril jemnejšie, „viem, že ste tu, takže by ste sa mohli ukázať.“ 
Zazdalo sa mu, že v tme ktosi vzdychol. Vzápätí začul tichý hlas, sotva hlasnejší ako šepot. 
„Prepáčte, pán Burke. Vyľakali ste ma.“ 
Lady Morleyová. Vynorila sa z tieňa vystretá ako kráľovná. V tme nerozoznával črty jej tváre, no predsa si ju vedel vybaviť do posledných podrobností. 
„Dočerta!“ vyhŕkol bez premýšľania. „Lady Morleyová?“ 
Vycítil, že váha. „Áno. Len som... trocha čerstvého...“ Stíchla, zrejme sa potrebovala spamätať. „Poviete si, že som hlúpa. Zrejme som sa v noci stratila. Domnievala som sa, že som vošla do hostinca. Potom som zistila, že to tak nie je, lenže sa znova rozpršalo. Mrzí ma, ak som vás vystrašila.“ 
Vnímal teplo jej tela aj nervozitu. Delilo ich len zopár centimetrov. Keby chcel, mohol by sa jej dotknúť. 
„Musím uznať,“ pokračovala, keď sa neozýval, „že aj vy ste mi nahnali poriadny strach. Zľakla som sa, že ma prišiel znásilniť niektorý z koniarov.“ Z hrdla jej vyšiel tichý melodický smiech, ktorý by zapadol do hociktorého salóna, ale vôbec sa nehodil na taliansky vidiek. 
„Čo keby ste sa nemýlili?“ prehovoril hlbokým hlasom, ktorý takmer nespoznával. 
Znova sa zasmiala. „Nuž, musela by som vás niečím ovaliť po hlave. Ste však príšerne vysoký, takže by sa mi to zrejme nepodarilo. Keby som to chcela spraviť poriadne, musela by som si pristaviť rebrík.“ 
Odmlčala sa. Finn v tichu začul klopkanie dažďa na strechu. Búrka opäť zosilnela, akoby ich chcela odrezať od zvyšku sveta. Niektorý kôň odfrkol – nedalo sa určiť, či podráždene alebo spokojne. 
„Lady Morleyová,“ oslovil ju Finn. „Čo tu, dopekla, robíte?“ 
Prestúpila z nohy na nohu. „Vravím vám, že som sa šla prejsť, aby som si trocha prečistila hlavu, a napokon som sa stratila v stajni.“ 
Zdalo sa mu, že jej klamstvo rozochvieva okolité steny. Nevravela pravdu a on ju prekukol. Určite si to uvedomovala. Čo však na to povedať? Nemohol ju obviniť, že klame. Rovnalo by sa to obvineniu z vraždy. Nie, bolo by to horšie. Stáli v stajni a jej lož sa medzi nimi krčila ako pes trpiaci inkontinenciou, ktorého treba zdvorilo ignorovať. Finn sťažka vydýchol a došlo mu, že sa azda nikdy nedozvie, čo robila lady Alexandra Morleyová uprostred noci v stajni niekde v Toskánsku a prečo si prezerala stelesnenie jeho celoživotnej práce. 
„Urazila som vás, pán Burke?“ prehovorila pokorne tichým hlasom, očividne vďačná za jeho ohľaduplnosť. 
Dočerta s ňou! Nezvládal to. Nezvládal byť v jej prítomnosti. Nezvládal múdrosť, krásu, vyžarovanie, jemnú vôňu ľalií, čo sa okolo nej vznášala a omámila mu mozog ako silné víno. Nevedel, ako sa zhovárať so ženami. Nedokázal byť sám sebou. Považoval ich za iný druh – za hádanku, ku ktorej nemal kľúč. Z hrdla sa mu drala neistá odpoveď, ale potlačil ju. 
„Pán Burke?“ zopakovala. Bola veľmi blízko. Zazdalo sa mu, že na krku cíti jej dych. 
„Nie, pravdaže nie.“ 
„Budete taký láskavý a odprevadíte ma naspäť do hostinca?“ 
Na sekundu zaváhal. V jej spoločnosti ho obchádzal nepokoj, no predsa sa mu nežiadalo odísť. „Samozrejme, ale...“ 
„Ale čo, pán Burke?“ 
Stíšil hlas. „Najskôr musíte uspokojiť moju zvedavosť. Položím vám jedinú otázku, madam.“ 
Prudko sa nadýchla. „Zvedavosť sa považuje za nezdvorilú, pán Burke.“ 
„Také veci ma zvyčajne netrápia.“ Náznak neistoty v jej odpovedi mu dodal odvahu. Sklonil hlavu, perami sa jej takmer dotýkal sluchy. „Prezraďte mi skutočný dôvod vašej návštevy Talianska, lady Morleyová.“ 
Necúvla. „Už som vám ho prezradila. Presne ako vy, aj my sme sa rozhodli venovať rok štúdiu.“ 
„Neuveriteľná zhoda okolností.“ 
„Veru tak.“ 
„Od vás by som to nečakal. Koniec koncov, ste jednou z najvýznamnejších členiek londýnskej spoločnosti.“ Zatvoril oči a vdýchol jej vôňu, vychutnávajúc teplo jej tela. Nemusel ani sklopiť zrak – vedel, že sa poprsím dotýka jeho vlneného kabáta. 
„Ste dobre informovaný.“ 
„Kladiem si otázku, prečo sa žena ako vy vzdala predchádzajúceho života v spoločnosti priateľov a na rok sa utiahla na vidiek.“ Stíšil hlas, takmer šepkal, len aby sa neodtiahla. 
„Možno ma už londýnsky život nebaví,“ vydýchla. Je akási rozochvená, alebo sa mu to len zdá? To hádam nie. Vdova po markízovi z Morley stojaca v stajni kdesi v Taliansku by isto neprejavila neistotu. 
Bože, aká je lákavá! 
„Je to tak? Naozaj vás nebaví?“ 
„Áno, okrem iného.“ 
„Takže nič neskrývate? Nemáte nijaké tajomstvá? Ubezpečujem vás, že patrím medzi nesmierne diskrétnych ľudí.“ 
Vo vzduchu sa vznášalo akési očakávanie, no o chvíľu zmizlo. „Veru nie. Sme len tri nudné dámy, ktoré si vymysleli nudný plán.“ 
„Aha.“ Letmo sa dotkol jej ruky v rukavičke a telom mu nečakane prebehla mocná odozva. „Mali by sme sa teda vrátiť do hostinca.“ 
Vzdychla si. „Áno, pravdaže.“ 
Chytila ho pod pazuchu, zľahka mu položila ruku na predlaktie, prstami mu spočinula na zápästí. Finn ju vyviedol z dverí stajne. Studený dážď zmyl aj posledné zvyšky napätia medzi nimi. 
Vyšli na verandu a on zovrel kľučku dverí. Vtom sa k nemu obrátila. 
„Pán Burke, zišlo mi na um...“ Zaváhala. 
„Čo také?“ 
Ešte vždy ho držala pod pazuchu, no teraz spustila ruku. „Ako som vravela, nemáme nijaké tajomstvá, no predsa by som vám bola vďačná, keby ste našu návštevu Talianska nespomínali... našim spoločným známym v Anglicku.“ 
V hostinci vládla rovnaká tma ako vonku. Zadíval sa jej do tváre, ale nevyčítal z nej nič. „Isteže, ako si želáte.“ 
„Ďakujem.“ Sucho sa zasmiala. „Nepotešilo by ma, keby sa sem nahrnula polovica Londýna.“ 
Neodpovedal – iba jej otvoril dvere a odstúpil, aby mohla vkročiť dnu a vyjsť po schodoch do izby, ktorú jej uvoľnil. 
Vďakabohu, pomyslel si, keď sa uložil do skromnej postele v malej izbe na poschodí. Ešteže hneď ráno odchádzame do odľahlého hradu ukrytého v drsných toskánskych kopcoch, pomyslel si 
Chvalabohu, že nasledujúci rok strávim ďaleko od miesta, kde sa bude zdržiavať lady Alexandra Morleyová, z ktorej sa idem zblázniť.

Viac na Romantike

Elizabeth Hoyt

Havraní princ

Mladú vdovu Annu takmer zrazí do blata na ceste muž na koni, sprevádzaný obrovským psom. Neromantické a trápne. Anna sa dozvie, že gróf zo Swartinghamu, muž s tvárou poznačenou kiahňami a s povesťou zlostného grobiana hľadá tajomníka, lebo dvoch, slabšie povahy, už vyhnal. Anna využije situáciu a zamestná sa uňho, musí totiž do spoločnej domácnosti so svokrou doniesť niečo na obživu. Svojou nebojácnosťou a usilovnosťou grófa zaujme a z nevrlého šľachtica sa postupne stáva galantný spoločník. Anna si uvedomuje, že sa zaľúbila a cíti k nemu fyzickú túžbu. Mladá žena stojí pred voľbou, či ten oheň v sebe potlačiť, ako sa na cnostnú vdovu patrí, alebo ho nechať, nech sa naplno rozhorí...

The Raven Prince

Vydal Klokan 2008

anotácia:

Mladou vdovu Annu donutí finanční tíseň přijmout práci u hraběte ze Swartinghamu. Muž se zjizvenou tváří a pověstí vznětlivého hrubiána vyhnal už dva sekretáře. Pohrdá ženami, ale nemá na výběr, a tak ji přijme do svých služeb. Schopná a nebojácná Anna si brzy získá jeho důvěru. Den po dni tají ledy mezi nimi, z nevrlého šlechtice se stává galantní společník. Anna si s údivem uvědomí, že k hraběti cítí lásku a fyzicky po něm touží. Mladá žena stojí před volbou, zda oheň v sobě potlačit, jak vdově káže dobrý mrav, nebo se nechat vášní unést.

Konečne po dlhšej dobe kniha, ktorá rozhodne stála za to. Spôsob, akým bola napísaná, úryvky z rozprávky, ktorá sama o sebe túto knihu osviežila, ba dokonca aj príbeh samotný, to všetko ma oslovilo tak, že som tú knihu zhltla takmer na posedenie.

Havraní princ, rozprávka, ktorá uvádza každú jednu kapitolu, bola nádherná, hoci ju poznáme aj u nás v niekoľkých variáciach, predsa len bola spracovaná tak pútavo, že som sa na každú časť tešila.

Anna je vdova, ktorá žije vo veľkej finančnej tiesni, ale napriek tomu sa sa obetavo stará o svoju svokru, hoci jej zosnulý manžel narobil veľké problémy, nielen v majetkovom vysporiadaní, ale aj v citovom živote. Napriek tomu je z nej zásadová žena a neváha prijať zamestanie, ktoré sa na ženu vôbec nehodí.

Edward je zasa absolútnym protikladom hrdinov,na akých sme zvyknuté. Nie je to žiaden krásavec ( jeho tvár i telo sú poznačené kiahňami), nenosí sa ako dokonalý gentleman, je hrubý, výbušný, neporiadny... a pritom neskutočne sympatický.

Jedného dňa, Anna prichýli vo svojom skromnom dome chorú prostitútku. Hoci je celá dedina aj s jej zamestnávateľom na nohách a jednoznačne ju odsúdia, následné udalosti z tohto stretnutia rozpútajú veľmi zaujímavý a osviežujúci príbeh, ktorý všetkým čitateľkám ( i čitateľom ) môžem len vrelo doporučiť. 

PS. Veľmi sympatické vedľajšie postavy, vrátane psa, vás určite pobavia...

Od autorky vyšlo : Tygří princ ( mňam...)

a Ikar pripravuje ďalšiu zo série: Leopardí princ  čítajte viac_ https://www.bux.sk/knihy/207735-havrani-princ.html?show=odkazy#additional-info 

Alexandra Devil

Osudový prsteň

Ikar 2013

Mladučkú Darinu, ktorá práve prežila prvé dotyky s láskou, unesú a chcú ju predať na trhu s otrokmi. Cestou sa jej podarí ujsť s novicom Antonom, šľachetným bratom zákerného bojara Karpa. Keď Antona zasiahne zradný šíp, Darinu okolnosti prinútia vydať sa za Karpa. Surový bojar sa spriahne s mongolskými dobyvateľmi a o rok zahynie v boji s kniežacím vojskom. Darina sa dozvie, že Anton sa zachránil a žije niekde v okolí Konštantínopola. Aj keď to nie je muž jej srdca, vyberie sa s karavánou na ťažkú aj dobrodružnú cestu, aby mu konečne vyzradila tajomstvo, ktoré ich spája. Zároveň v duši skrýva nádej, že sa jej raz pomocou prsteňa talizmanu podarí nájsť pravú lásku. Cez Darinu sa osudový prsteň napokon dostane k pravému dedičovi, no aj tak pomôže Darine splniť vytúžený sen.

xxx

RECENZIA

Priznávam, že po tejto knihe som poškuľovala odkedy vyšla prvá upútavka. Nie často sa na náš trh dostane historická romantika z východu. Rusko a Ukrajina sú v tomto smere u nás celkom neznáme, netušíme ako píšu ich autorky a čo sa čitateľom páči. Popravde, väčšina z nás radšej siahne po osvedčených amerických či anglických spisovateľkách, na ktoré sme si zvykli, ktoré milujeme, ktoré už takmer dôverne poznáme.

Keď som prvý raz držala v rukách túto knižku, spomenula som si na ruskú klasiku, ktorú som kedysi veľmi dávno čítala, Anna Karenina, Vojna a mier, Eugen Onegin... a musím priznať, že sa mi páčili. Od tej doby však nič, ani riadok, ani čiarku. Pravda, aj ponuka, aj čitateľská chuť sa od vtedy zmenili, preto ma veľmi nadchlo, keď som uvidela v upútavkach prvú "ruskú" romancu. 

Je to iné...

Musím priznať, že už sme si zvykli na príbehy, kde sú jasne dané zákonitosti - poväčšine jeden hrdina, jedna hrdinka, láska až za hrob, romantika, erotika, krásny happyend. Ak z tejto línie niečo vybočuje, nie je to romanca, ale historický román okorenený ľúbostnými vzťahmi hlavných hrdinov. 

A Osudový prsteň by som zaradila skôr do tej druhej kategórie. 

Avšak nič to nemení na veci, že sa mi páčil. Z aglických salónov a stredovekých hradov som sa pomyselne preniesla na územie Ukrajiny z obdobia tatárskych vpádov Volynského a Halického kniežatstva, ba zašli sme aj do Konštantinopola. Bolo to osviežujúce, poučné a hlavne pútavé rozprávanie.

Milujem originálne príbehy, také, ktoré sa neopakujú, také, ktoré mi ukážu nový neokukaný svet, ktoré ma zaujmú, pobavia a potešia. A osudový prsteň taký rozhodne je.

Darina sa narodila v ťažkej dobe, keď tatárske hordy dobýjali svet, prešli Ruskom, Ukrajinou a mierili ďalej na západ. Otec jej umrel pri obrane Kyjeva, avšak matke a ďalším ženám sa podarilo újsť. Príbeh začína rozprávaním starej ženy, ktorá na smrteľnej posteli odovzdá Darininej matke osudový prsteň. 

Prsteň v príbehu nemá až takú podstatnú úlohu, no legenda o šťastí pre toho, kto ho vlastní, doplňa príbeh samotný a kúsok po kúsku skladá dejovú líniu od začiatku premysleného príbehu až po koniec. "Všetko tu už bolo a zas sa stane..." - to sú nie len autorkine slová, ale aj zmysel celého príbehu.

Darina nie je klasická hrdinka romance, jej príbeh sa odvíja postupne, prekonáva osudové prekážky, hľadá samu seba, čaká na pravú lásku, ktorá nie a nie prísť. Najprv sa jej srdiečko zachveje pri mladom dedinskom chlapcovi, chuť prvého milovania okúsi s mladým novicom, mladším bratom jej budúceho manžela, tyrana, ktorých priateľský vzťah sa zrodí na úteku. Vydá sa a ovdovie, opäť sa vydá a opäť ovdovie... 

Príbeh je prekvapivo čítavý, plný nielen zaujímavých postáv, ale aj historických faktov, nových zvyklostí, mien, osobností... Skrátka, ak zahodíte presudky, zažiada sa vám zmena, príjmete originálny rukopis, určite nebudete sklamaní. 

Ja som rozhodne nebola.      

viac recenzií - ROMANTIKA

Historické romance z Domina končia !

Nelegálne kopírovanie z webu nás skôr či neskôr oberie o naše obľúbené knihy. Ako prvé začalo vydavateľstvo, ktoré nám medzi prvými prinieslo autorky ako Tereza Medeiros, Lisa Kleypas, Jo Beverly... Pýtam sa, stojí to naozaj za to?

xxx

Dovolím si zdieľať Váš článok u nás na slovenskej stránke Romantika, ak nemáte nič proti tomu. Vaše historické romantické knihy som kupovala a čítala od začiatku, pretože ste patrili medzi prvých, ktoré ich uviedli na trh a ponúkli prevažne čitateľkám aj na Slovensku.  Ako autoka historickej romantiky Vás však plne chápem, a o to viac ma to  mrzí! Mnoho čitateliek - zvlášť tohoto žánru, si myslí, že stiahnuť knihu niekde z webu je fajn a vôbec si neuvedomuje, že tým okráda autora i vydavateľstvo. Áno, je doba, ktorá knihám finančne nepraje, no mnohí si na tom založili zárobok na reklame a návštevnosti / česť výnimkam!/ Je mi smutno z toho, že čitateľsky úspešná séria bude čo chvíľa minulosťou, pretože nechceme investovať do potešenia z čítania. Pirátstvo sa stalo módou, ktorá sa však v konečnom dôsledku vypomstí nielen tým, ktorí to spôsobili. V každom prípade Vám veľmi pekne ďakujem za množstvo kníh z Vášho vydavateľstva, ktoré som si mala možnosť kúpiť, prečítať a uložiť na čestné miesto do svojej knižnice.

komentár Jana Pronská

zdroj DOMINO 

Historické romance jsou už bohužel historií. Proč?

Dneska nemáme dobré zprávy. Ale první zvěsti o tom, co vám chceme napsat, už prosákly na náš Facebook, a tak jsme si řekli, že nebude od věci napsat všechno sem.

O co jde? O to, že jsme zastavili vydávání dalších knih v edici Historické romance. A proč? Protože jsou pro nás dlouhodobě ztrátové. Je nám samozřejmě nesmírně líto všech čtenářek, které si pro každou naši novinku běžely do knihkupectví hned po jejím vydání. Ale jakkoli knihy milujeme, nemůžeme pokračovat ve vydávání těch, které si kupuje stále méně čtenářů.

Tato edice s námi byla od samého začátku; k románu Princezna ohně od Shannon Drake máme v redakci velmi sentimentální vztah. I k Terese Medeiros, k Lise Kleypas, Nicole Jordan... Každá z nich byla nedílnou součástí našeho edičního plánu více než patnáct let, a postupně přibývaly další autorky, které jsme vybírali pečlivě, přepečlivě, abychom vyhověli každému čtenářskému vkusu.

Snažili jsme se vydržet co nejdéle, ale postupem času jsme museli slevovat ze všech našich dobrých předsevzetí. Nejprve padla letitá hranice 199 Kč za knihu. Teď už nás nízké prodeje dotlačily k ceně, která se blíží třem stovkám, a to je, uznáváme, příliš. Dostáváme se do začarovaného kruhu: čím je kniha dražší, tím méně čtenářů si ji koupí. A čím méně čtenářů si knihu koupí, tím dražší musí ta další být.

Snažili jsme se samozřejmě přijít na to, v čem je zakopaný pes. A přišli jsme na dvě věci: část čtenářek, které s námi byly od začátku, mají nyní omezenější příjmy a půjčují si knihy v knihovně. To je samozřejmě naprosto v pořádku, není na tom co chápat: z důchodu člověk moc knih pořídit nemůže. Ostatně knihovny si od nás knihy kupují, že ano. Horší je už to, že nikoli nevýznamná část milovnic historických romancí není ochotna do knih investovat vůbec a upřednosňují stažení z nelegálních úložišť na internetu. Anebo si prostě mezi sebou v rámci diskusních fór posílají pdf soubory mailem. Tomu se nemůžeme nijak bránit.

V takovéto situaci máme bohužel jedinou možnost: přestat ty knihy vydávat úplně. Nemůžeme opravdu dotovat četbu zdarma. Nemůžeme ani chtít po slušných čtenářkách, aby ty "stahovače" a "rozesílače pdf souborů" dotovaly z vlastní kapsy. Váhali jsme dlouho, protože pro nás naše knihy nejsou zboží. Vydáváme je s láskou a nadšením. Ale jako podnikatelský subjekt musíme hlídat také to, jestli pro nás není některý žánr ztrátový. A to bohužel Historické romance jsou.

Netvrdíme, že se k nim nikdy nevrátíme. Třeba ano. Ale stejně jako jsme se nyní dlouze rozmýšleli, jestli vydávání ukončit, budeme si i pak muset pořádně rozmyslet, jestli se k němu vrátit. 

Jedna smutná čtenářka se nás ptala: Co teď budeme číst? A mně v té chvíli vytanula vzpomínka na poslední větu mého článku o důsledcích nelegálního sdílení (je i tady na našem webu, vyšel 15. ledna) - nejprve přichází zdražení, pak přestanou knihy vycházet.

Ten článek se ale netýkal historických romancí. Ten se týkal knih od Richelle Mead. Schválně, zkuste si prohledat internet, kolik nelegálních úložišť s Richellinými knihami najdete. A budete-li mít chuť, zkuste se jejich provozovatelů zeptat, jestli si uvědomují, co způsobují, když umožňují protiprávní sdílení (oni to vědí, samozřejmě, ale budou do úmoru předstírat, že tím prokazují lidem službu, aby nepřišla řeč na to, že si za své "služby" účtují slušné poplatky, že ano...). Když jim nebudeme psát pořád jenom my jakožto nakladatel, třeba to bude mít větší dopad. Zatím jsme ve fázi, kdy ve vydávání knih Richelle Mead pokračujeme, jen bohužel musíme každou knihu zdražit o deset dvacet korun, abychom pokryli pořizovací náklady.

Aký na to máte názor vy?