Názov knihy: Krvavý erb (2014)
Autor: Jana Pronská
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Počet strán: 216
Rok vydania: 2014
Keď vo vyšehradskom paláci zneuctia krásnu Kláru, dcéru veľmoža Feliciána Zacha, zúfalý otec s mečom v ruke zaútočí na panovníka a jeho rodinu. Rozzúrený kráľ vyhlási Zacha za vlastizradcu a vydá rozkaz pozabíjať všetkých jeho príbuzných. Klárinej sestre Eliz, krásnej, bystrej a odvážnej dievčine, sa vďaka šťastnej náhode podarí krvavý masaker prežiť, no jej šance na záchranu sú mizivé. V poslednej chvíli jej prichádza na pomoc záhadný muž, ktorého rodinu v minulosti postihol podobný osud...
Slovenská spisovateľka a lá nekorunovaná kráľovná historických romancí je späť! A touto knihou ma milo prekvapila. Po jej poslednom románe Kliatba, v ktorom ukázala, že vie písať aj ženské mystery romány, som si myslela, že sa vydá jej písanie viac týmto smerom - ale nie. Vrátila sa k stredovekým rytierom, honosným palácom, k zbojníkom... proste ku "klasike" ako ju máme radi. Podarilo sa jej to - dovolím si tvrdiť - vo veľkom štýle.
Možno za výborný zážitok z čítania mohla skvelá zápletka, z ktorej Janka Pronská vyťažila maximum. Veď človek až tak často nemá príležitosť prečítať si ako kráľ vydá rozkaz vyhladiť dovtedy váženú rodinu až do tretieho kolena, aby po nich neostalo nič - alebo ako sa hovorí, ani mastný fľak. Taký je prípad rodiny Zachovcov, ktorá doplatila na prchkosť hlavy rodiny Feliciána. Za pomstu svojej dcéry siahol mečom na kráľa s kráľovnou a vyslúžil si smrť pre celé pokolenie.
Tu mi nedá poznamenať, že autorka čitateľovi ponúkla drsnejšiu a temnejšiu stránku Stredoveku. Aspoň doteraz som sa v jej románoch nestretla s toľkými krvavými až brutálnymi scénami. Trochu ma to u nej prekvapilo, avšak od príbehu ma to nijako neodlákalo. Autorka aj drsnejšie pasáže podala tak, že som si pri nich nemusela zakrývať oči.
Knihe nechýbala romantika - vzájomné zbližovanie sa Dominika Omodeja a Elizy Zachovej bolo presne tým pravým orechovým. I keď Dominik nebol klasickým hrdinom - urasteným, krásnym, džentlmenským... čitateľa si aj tak dokázal omotať okolo prsta. Nečudo, že v ňom našla zaľúbenie aj Eliz ;-)
Na Pronskú bolo v knihe až nezvyčajne veľa krvi, kto také nemusí, nech radšej nečíta, no dovoľujem si upozorniť, že potom príde o skvele podaný príbeh, silných a výborne vykreslených hrdinov a v neposlednom rade o "dokonalý pôžitok" z čítania, pretože presne tento pocit som mala ja po prečítaní knihy.