Ja a Haňa III.

Ja šaľeny, načisto.

Nehal som še nahvarec na čistu šaľenotu, no kedz Haňa na mne guľala beľma jak ščeňe, prisambožku, aj tak kňurala, aj krucila še kolo mňe a keby mala hvost, ta s nim tež zakruci. Nasľubovala doliny aj verhy, aj to, že mi už do šmerci pokoj da s frajerkami a nebudze nikeho dorucovac, aj piskatu Maňu nebudze volac ku sebe na kavej, že by mi nervi nežrela, bo kedz te dve spolu šedzeľi na ganku, prerajbali v papuli calu dzedzinu a aj mňe.

Jeden večar prišla z koscela a jak hvari Haňa, oči jej švecili jak bľiščave šutre, co noša ženy na perscenkoch, a namojdušu, jej švecili možno ešči vecej.

• Ta co cetko? Dajaka sce vyšmiata! – Hvarim jej a ona hnetka ku mne. I me ščipla za papuľe, i zakrucila s nima až mi zuby zacengali, aj še hnet usadzila pri mne na ganku a kukala na mňe jak keby som jej svaceny obrazek donesol. Šak som jej raz aj donesol z dovoľenky, namojdušu, kukala na mňe aj teraz tak.
• Chlopče moj zlaty, jak ja ce rada, ani neznaš!
• Šak znam cetko, ale teraz me aj žimny pot oľeva, jak na vas kukam. Co odemňe chcece? – reku, pytam še na rovinu.
• Ta znaš chlopče moj, Marinke z vyšneho konca mala pris rodzina až z dakadzi za morom, a tota glupa, tak še hcela predves, že še hnala do obhodu daco nakupic a striskala še s dverami. Ta znaš, nos skervaveny, na očoch bľancare jak keby ku dafto vyfľaskal... – začala rečovac a ja som len oči podzvihol.
• Cetko, toto še na vas nepodoba, že by sce mali takú radosc z cudzeho neščesca, - i som hvarel, co mi šlina puščila.
• Ale ňééé, šak sluhaj, čo ci scem hvarec! – spiščela, a ja som znal, že v tu minutu dajaky harenček v sekretaru naisto prasknul a sním zalingalo aj mojo uho.
• Ta co? – pytam še a trymem sebe uho.
• Šak Marinka aj s hlopom mala isc na viľet z ľudzami z dzedziny a aj fararom. Kedz še hlašiľi, ta som še striskala zaš ja, ta nepametaš, chlopče moj? A ja som bars scela is.  
• No a co ja s tym? Šak ice, - hvarim jej a už aj som staval, bo som mal také tušeňe, že z teho kuka daco nebars dobre. To by še na mňe nekukala jak slunečko. – Hyžu vam postražim, kedz ľem o to idze i kuri nakarmim... – znukal som še a naľal si pivo do harenčka.

Rucila z ruku.

• Netreba! To mi už Juzek, šesternicin hlop zašteloval. Pridze, kuri vypušči, nakarmi i zavre, šak to ľem štyri dni.
• Ta co odemňe potom hcece?
• Že by ši šol se mnu, - hvarela, ušmiala še a mne še v tu ranu  golg vzprečil v gagoru a jaky bul, tak ze mňe vyľecel. I som še neznal nadyhnuc, jak me zdušilo.
• Co? – vyľecelo ze mňe, kedz som lapil dyh.
• Ta hej, chlopče, moj, tak, se mnu...  - prisvečila, stanula a taku mi dva razy prisipala po herbece, že som še hňed prebral, aj dušic me prestalo.  
• Ta vy sce zošaľeľi, či co? Nestriskali sce še aj vy z dajakima dzverami? Ukažce, kuknem... – nahnul som še nad ňu a ona hňet skrikla.
• Šedni si a sluchaj! Šak ja ci povim... – zaveľila a ukazala na stolek. – Tonka, Maňinho syna znaš, šak sce kamaraci, aj u tebe še pristavi, nemyšľi ši, že to neznam! – naterčila paľec a mne ani nenapadlo, že by som še vykrucal. Haňa znala kedy prišol aj kedy odišol a odprišahal by aj to, že znala o čim še rečovali.  
• Marinka ani jej hlop pre toto fialove beľmo nemože isc, ta farar hvareli, že možem isc namesto nej a na mesto jej hlopa pujdzeš ty a budzeš na hyži s Tonkom. A že aj farar budze rad, bo ce zna, a zna aj to, že rečuješ aj po inakčim, jak u nas rečuju. Tak sme vymyšľeli, bo kedz zo sebu nikeho nebudzem mac, ta pujdze tota strapata Erža aj s premudretym hlopom, co všadzik bul a šicko vidzel a šicko zna a Maňa zostaňe doma tyž.
• Jak vy, cetko, - vyľecelo ze mňe.
• Ta nepravda, chlopče, bo ja na takym vyľece s fararom nebula ani raz. Bo ja na žadnym vyľece ešči nebula, a kym zomrem, ta by som hcela isc aj ja... – vyľezlo z nej a kukla na mne tak, že mi šerco scislo. Hvarim, jak ščene.

Prisambožku, ani neznam, kedy si me tak okrucila koľem paľca, čomu ja jej furt prikyvňem. I som ši spomenul, jak me vitala, kedz som prišol z dovoľenky, i še pytala jak male dzecko, dze som bul, čo som robil, jak to tam vypatra...

• Hvarice štyri dni? Vzdyhnul som ši.  
• Hej!
• A dze to hcece isc?
• Farar hvareli do Medžugoria a potom dajdzik ku moru a nazad. Toten štvartek, piatek a v nedzeľu nazad. Nemam keho popytac, ta pytam tebe... – povedzela a kukla na mňe zaš nahvarela co šicko budze robic a jak še budze ku mňe mac.  
• A Tonka macer jak presvedčila? – nedalo mi opytac še, bo som ho znal a znal som aj Maňu, jeho mac. Keby mohol, ta na druhy konec zemeguľi pred ňu ucekne, jak pol dzedziny pred Haňu.
• Macer popytala a on šol, - povedzela len tak, jak keby medzi reču dačo trisla, a ja som hned znal, že v tym dačo budze. Kedz še tote dve na dačim zjednali, šmerdzelo to. Šak on še už dozna, ešči ňeška, jutre abo pozajutre...  
• Ta dobre, cetko Haňo, pervi aj posledňi raz, a ľem za to, že idze Tonko. Inakši už na mňe take vecej neskušajce, to vam dopredka rečujem, sebe pametajce! – hvarel som a vľigol do sebe pivo, co zostalo v harenčku. – Ta me nahlašce!
• Šak som ce aj nahlašila, chlopče moj, bo som znala, že ty maš serdečko...

Keby som ja bul znal, co mňe čeka, i bi som si radšej papuľu so zihrajsku prepihnul a ňehal ju tam, kym bi še nezrosla.                      

Jak všadzik na valaloch zvykne bic, aj na tej našej su ľem tri mesca, dze še ľudze shadzaju. Koscel karčma a ambulancia, v jednej paľcom hroži farar, v druhej karčmarka a v trecim doktor. Haňa odrovnala šickych troch.

Farar hvareli, že kedz pridze Haňa na spovedz, šicke možu is rovno domu, bo kym ona skonči, ostatňim še rice zo stoličku zlepia, no on ju vysluchac muši. Nedavno ženy na dzedzine mudrovali, že še kuka stadzi spratac, bo už nevytrime. Karčmarka še zaš dušovala, že kedz Haňa vejdze do jej karčmi, rovno zavre, bo teľo bitky, co ona sposobela, už nemože spočitac. Aj cukrareň, co bula spojena s karčmu odzelila murom, bo Haňa si tu a tam hodzila kupovac žimne lakocinky a neodterhla si od ustoch glupe reči. Temu šplechne daco, tamtemu a oheň bul na strehe. Kedz ona za to ani nemohla, ľem še neznala utrimac.

Nakonec aj doktorovi naložila, že by mu nebulo glupo. Kedz hcel do nej džobnuc dajaku inekciu a ona nebula narychtovana, tak ho popľuhala, že ho skrucilo. Hej, až policajtoch na ňu volal.  

No co jej mohli zrobec? Šicke znali jaka to papuľa, že nikemu nič neodpuščila a každého s jazykom vyfľaskala na kosc. Kedz zvrečšela, aj psi v calej dzedzine prestali brehac a zalezli do budoch. 

Aj v tu nedzeľu, narychtovana jak na svadzbu, s kalapčekom na hlave, vybrala še do koscela.

Kukal som cez oblak, jak ju kruci, nohy jej podbija, no ona jak štaherak, vyrovnana jak struna s knižečku pod pazuhu, špaciruje ku kapurke. Jak keby jej oči zvečera do rana beľmo zacahlo, jak keby nevidzela, že primeržlo, na hodniku šmykačka.

• Cetko, zostaňce dneška doma, - hulákam cez oblak, - ešci dajdzi nohu skrivice!

Coškaj zahučela, ale už som nečul, bo kedz po mne rucila ruku, zavrel som oblak. Ani som nescihnul kľamku docahnuc, ľem to zdudnelo, Hani haksne vyrucilo do ľuftu a rozčapilo ju jaka bula dluha.

Jak spuščila, mušelo bic čuc až v druhej dzedzine, kedz kus, ta mi šicke harenčky v kredencu postriľaju, tak kvičela. Furt som si hvarel, čomu Panboh takej ľabči pridzeliľ taký ostri gagor. Šak ona s nim narabia jak s flintu, kadzi hodzi, tadzi striľa.

No bula to sušeda a na karku dajaky ten križik, aj piskata, aj zdurena, a aj som si na ňu za ten polroka dajako privikol. Šturil som štuple do ušoh, bo ich furt po ruke trimem a išol kuknuc. Šak ju neneham rozpľaščenu v stredku dzvorka piščec na raty.

Prerucil som tote vylamane desky z plota, bo som nehcel ucekac cez kapurky, aj som neznal či Haňa nebula primknuta, lecim ku nej.

• Cetko, ta co som vam hvarel!? Trebalo še vam nasilu dajdzi triskac?!  - Vreščim na ňu, bo cez štupľe v ušoch ani sam sebe nečujem.
• Jojoj, hlopče moj! – zavila a nacahla ku mne ruky.
• Co vam? Rečujce, volam sanitku či kiho diabla?
• Jojoj, lem sanitku ne... bo do mne zaš budu hcec džobac, jak nenažrete pijavice su! – rečuje mi, ale kusek scihla, i som poradne nedočul čo hvari, ta som mušel štople vybrac.
• A to co ty maš, hlopče, - pyta še me i ukazuje na to, co som z ušoh vycahnul. – A načo ci to,  a neši hori? Uši ce neboľa? Ta še popytam Margity, bo ona kedyškaj bula u doktora, že ju uši lamali...  – spuščila.

Už som znal, že jej lepši, bo Haňa še nezapre.

•  Nebojce, cetko, nič mi net! Ľem teraz sebe ratujce! – pripomenem jej, že šedzi na žemi a ona jak keby si spomenula, zaš začala piščec.
• Ta co, idzem po doktora? Co vas boli?

Scihla, a to še mi nepačilo, to daco nebulo v poradku.

• Hybajce, pomožem vam, - hvarim jej, - možece stanuc?

Ona ciho, ja už žeľeny od strahu. Aj som še sam sebe čudoval, čom me taky žimny pot obľeva, šak som teľo razy pytal, žeby už konečne bula ciho, a kedz bula, ta som še zľekol.

V tym mi hvari:

• Chlopče moj, ta ja sebe asi ric nabila. Ta nemožem še dzvihnuc!

Aj mi prišlo šmišno, aj som ju poľutoval. Ta co už s ňu.

No nastala komedia, jak ju spratac do dnuka. Vonka ani psa, bo šmikľavo, žimo, pľuhavo, ja jak hlista, ona dvarazy jak ja a še neznala hnuc.

• Cetko, abo mi pomožece, abo volam sanitku! A doktor si s vami raz dva poradzi!

Joj! Ta toto zabralo, ale nikda vecej še už na take dačo nedam. Dajak som ju vytrepal na herbet, piščela, stukala mi calu cestu do uha, kym som ju dotrepal do domu, ohluhol som.

Dva dni nevyľezla z domu, aj som jej poľefku donesol, kedz ona donesla mne, ta jej reku vracim, aj hľeba, aj še postaral, šak sušeda... Aj som vyšol na dzvorek a dumal, jak tu, do marii, naraz ciho je.

Ta si hvarim, Haňa muši ric natriskac, žeby som konečne čul aj obecny rozhlas. A znace co, vecej znala Haňa, jak to, čo som dočul.

Ja a Haňa

     Mac za sušedu taku ľabdžu jak je Haňa, to chce mocnu naturu a v ušoch najmenej  dvojite štople. Kedz ona spušci, čuc ju v calim valale. Totej idze papuľa jak kure garlo, kedz zneše vajco. Najhorši je to po roboce, kedz je človek sterhany jak zbity pes a ona mravči a mravči, pišči a kraka, bo šicko muši znac, šisko s pyskom opľeskac, co dvojnohe prejdze pred jej branku, odhyci a zduši.  Prišaham, dakedy ši hvarim, že budz predam halupu a idzem do marii na druhy konec šveta, abo ju zahlušim s lopatu. 

Dakedy tak, no dakedy še s ňu da. Ľem mi pol roka tervalo pris na to, jak.

Bratranec z dolneho konca me onehdá v karčme podripal:

• Sluchaj, chlope, totej Hani ani psiska netreba, šicke dzeciska jej kapurku oblukom obhadzaju bo še jej boja jak ohňa, jak s ňu možeš vytrimac?

No čo som mu mal hvarec? Vripal som do sebe poldeco, potľapkal bratranca po plecu a po pravdze vysipal:

• Ta znaš, bratu, keby me tvoja macer nenahučela, že dom po dzedovi a babe naj zostane v rodzine, že ho preda tunši, šol by som do mesta. Tak mam na karku hypoteku a Haňu ku temu, jak še neška hvari – bonus.  Šak tvoja macer dobre zna, čomu še u nas neukaže, Haňa by jej oči vyškrabala. Šicke dookola še šmejece, ale mne z dzvorka ešci nič nezmizlo, šicko znam, čo še na dzedzine šuhne, kto s kym špi i nešpi, a starosta, kedz minule do neho zarvala, že rozhlas nečuje, ta jej hvarel, že načo jej je, šak ona dopredu zna, co še budze hlašic. A aj mi to pridze povedzec.

     Hlopi v karčme še rehotali, ale len tak na pol papuli, bo každy jeden zna, co vystrojil a kedy, a Haňa to zna tiež.

    Okrem teho krakaňa, nemožem povedzec, že by zaš bula calkom plana, kedz napiekla, donesla okoštovac, že naj me kus vykarmi, bo som z jej uvažeňa hudy jak hlista, kedz me dafto hľedal, povedzela mi fto, aj s opisom jak s kriminalky, aj mi kvetky posadzila a ganek popratala, bo ma starosci, že bez kvetkoch na zahradze si nikda frajerku nenajdzem. V taky čas mi i šmiešno prišlo.

   A tiež mušim povedzec, že ľepši kamerovy system a dozorca v jednym jak Haňa na švece neexistuje. Onehdá som dal prerobic kupeľku, bo už še pytala.

• Ta naco to robiš, chlopče? – zahrakala mi spoza plocika Haňa, prevešena ja deske jak ucirak. -Šak je šumna, aj popratana, naco chceš miňac teľo peňeži? A jake to maš kahličky? Dze ši to kupil? V Baumaxe?

Jak keby presne znala a keby neznala, mušela znac. Kukal som na ňu, spervu krucil s hlavu. Joj, zaš je mudra! Ale potom som si povedzel, že s gebuľu mur neroztriskam a lepši jak še s Haňu docahovac je dac jej robotu.

Prišol som ku plociku, odcahnul dva desky, cez ktere furt vlezla do dzvorka a ona še zašmiala jak slunečko.

• Hybajce pokukac, cetko!

Na to, jaka bula objemnejša, vcahla še cez tu džuru v ploce ku mne jak gymnastka.

• To hcem pre tu frajerku, cetko Haňo,  - povedzel som jej, keď už dluho rozbirala, naco mi to budze, a keľo to stalo, skadzi som na to vžal.

     V tu ranu scihla a ja som nakonec prišol na to, jak jej tu papuľu kusek privrec.

• Znace jak to, ku mlademu hlopovi do domu nepridze žena lem tak, muši ukazac, že dačo ma.

Haňa še zamyšlela, joj, aj scihla.

• No, ale by som hcel pomos, cetko Haňo, ja mušim isc do roboty a po obedze maju prisc trojo robotnici začac odľepovac stare kahličky. Možece na nich dokuknuc? Znace jak to, cudze ľudze v dome... – popytal som ju a ona še zašklebila, ruky si podoprela na boky a jak keby o dzešec canty vyrosla.  
• Hlopče moj, lem ty še na mne spoľahni a spokojne ic do roboty! – zahučela a ja som šol.

Kedz som še vracil, mojo hlopi pred kapurku, zrobene jak kone, Haňa na ganku krakori, že kupeľka dorobena a hlopi mi hvaria:

• Co ši zaplacil, to sme zrobeli, ale už nas nikda vecej nevolaj, bo nepridzeme, ale tebe hlope, bars ľutujeme. Šicke tri naše švekry dokopy nevydajú za tvoju Haňu.

Co som mohol? ľem som kuknul na Haňu, dovľekol še ku dzverom, ani som nechcel znac čo še stalo.

• Aj jutre si možeš dones frajerku, chlopče, bo šicko hotovo,  kahľičky odlepene i naľepene, voda cekne, dom popratany, - povedzela, pocľapkala me po papuľi jak maleho chlapca, a stracila še v dzire na ploce.

recenzia: 

Široký záber, ktorý autorka vo svojich knihách má, je obdivuhodný. Romantické príbehy inšpirované históriou, nevšedný pohľad na historické osobnosti, klasické romány a príbehy, no rovnako tak veľmi emotívne výpovede z II. Svetovej vojny a pohľad z viacerých strán, ktoré sa dnes len málokto odváži otvoriť.

Jedno však všetky autorkine knihy majú spoločné – prepletanie vecí medzi nebom a zemou, návraty z minulosti, spomienky, ktoré dotvárajú neuveriteľnú atmosféru jej kníh.

Rovnako to je aj v jej poslednej knihe Dorianova kliatba, inšpirovanej klasikou, čo v príbehu značne cítiť, ale musím podotknúť, že si zvolila svoju vlastnú cestu. Rozhodne to nie je iba prepis Oskara Wilda a jeho Doriana Graya.  

Dorian Wayne, muž uväznený v obraze, poznačený tragédiou minulosti, nenaplnenou láskou a krvou, ktorú očistí len čas a oheň... a žena, Annabella, ktorá si prešla krutým osudom a v ktorej duši sa ukrýva desivé tajomstvo minulosti.

Michaela Hajduková je autorkou, ktorá si vybrala svoju vlastnú, originálnu cestu a píše knihy, na ktoré len tak nezabudnete. Tí, ktorí radi siahnete po neokukaných príbehoch, si prídete na svoje, rovnako tak tí, ktorí v knihách radi zablúdite do klasiky, histórie, aj romantiky. Autorka vám v tejto knihe ponúkne všetko.

Odporúčam.

Tvrdohlavá princezná

Tracy Anne Warrenová

Podmanivý príbeh z trilógie o troch princeznách, ktoré spojil osud a priateľstvo. Princezná Ariadne je znechutená londýnskou pokryteckou morálkou a túži po nezávislosti. Neverí, že stretne pravú lásku, a tak si namiesto manžela začne hľadať milenca – aj za cenu, že si tým zničí povesť. Keď sa o jej pláne dozvie princ regent Rupert Whyte, v snahe uchrániť princeznú pred škandálom sľúbi, že do tajov telesnej rozkoše ju zasvätí on sám. Zakázané dobrodružstvo plné vášne – to je presne to, o čom Ariadne snívala. Nebude však cena, ktorú zaň zaplatí, privysoká? 

RECENZIA 

Tvrdohlavá princezná 

Ariadne, princezná z Nordenbourgu je posledná slobodná z troch priateliek, ktoré sa stretli v internátnej škole a sľúbili si, že ich priateľstvo vydrží navždy. Vydržalo, ibaže Ariadna má takmer dvadsaťpäť rokov, za sebou niekoľko sezón v Londýnskej spoločnosti a manžel nikde, aspoň nie taký, akého by si predstavovala, ktorého by ľúbila a ktorý by ľúbil ju.

Keďže jej priateľky Emma a Mercedes prežívajú nádherný vzťah, sú spokojné a šťastné v manželstve, za ktoré museli zabojovať, ona si zaumieni, že si od života vezme aspoň niečo – nájde si milenca. Tvrdohlavo ide za svojim cieľom, testuje potencionálnych nápadníkov, vyberá racionálne. Morálku spoločnosti nerieši, aj tak je všade len falošná pretvárka, dobrá povesť stratila pre ňu význam, zvlášť, keď sa cíti finančne nezávislá a slobodomyseľná.

Pri jednom z testov bozkávania ju nachytá princ regent Rupert Whyte, brat priateľky Emmaline, presne ten neúprosný muž a dedič kráľovstva, ktorý jej nevedel odpustiť, že sa veľmi aktívne angažovala v afére neželaného vzťahu jeho sestry a málo urodzeného Nicka, vtedy neakceptovateľného ženícha pre princeznú. Keď sa stretli a stretli sa často, keďže obaja bývali v ich dome, vždy lietali iskry.

Keďže Ariadne nevidí dôvod ako rozumne vysvetliť svoje škandalózne správanie a svojho plánu sa nechce vzdať, vyzradí Rupertovi svoj nápad. A keďže nepomôžu výstrahy ani dohovárania, musí jej princ nebezpečenstvo, do ktorého sa pustila, názorne ukázať sám. Jeden bozk, od ktorého sa jej roztriasli kolená, však nestačí, Ariadne neprestáva hľadať a pokúšať osud. Aby uspokojil zvedavosť mladej, naivnej, no statočne tvrdohlavej princeznej a zároveň jej zachránil povesť a budúcnosť, Rupertovi neostáva nič iné, len sa jej za milenca ponúknuť sám.

Ako sa hovorí v anotácii presne vystihujúcej aj podstatu príbehu : niekedy je cena za zvedavosť a zakázané dobrodružstvo veľmi vysoká, pretože sa hrá o srdce...  

Warrenová nesklamala a záverečným príbehom trilógie veľmi dôstojne sériu uzavrela. Kniha sa číta sama, je plná vtipu, napätia a romantiky, ktorá poteší každú čitateľku historických romancí. Musím upozorniť, že pikantné erotické scény dostali širší priestor ako v predchádzajúcich častiach, no bez nich by sme si už snáď tieto knihy ani nevedeli predstaviť. J  V každom prípade príbehy o troch princeznách majú neopakovateľné čaro, ktorým si autorka dokáže podmaniť čitateľa a udržať ho pri knihe od prvej po poslednú stranu. Odporúčam celú sériu. J   

Marek Zákopčan

Pod horúcim pieskom je dobrodružno-romantický príbeh odohrávajúci sa v roku 1931. Tobias Vicen, expert na staroveké dejiny, sa na požiadanie priateľa z parížskeho múzea podujme sprevádzať mladú Američanku na jej ceste po krajine faraónov. Katherine na prvý pohľad pôsobí ako rozmaznaná, arogantná dedička, no ako sa ukáže, jej výprava má celkom iný cieľ – nájsť strýka Henryho. Tobias sa tak nedobrovoľne stáva súčasťou pátrania nielen po zmiznutom príbuznom, ale aj po bájnom kameni, ktorý sa Henry pred časom pokúšal nájsť. O Oko Egypta má však záujem aj skupina odhodlaných nacistov pod vedením plukovníka Krassnitzera. Tobias musí zúročiť všetky svoje znalosti o egyptskej histórii a mytológii, aby boli s Katherine pred nepriateľmi vždy o krok napred. V pretekoch o čas i o vlastný život sa ukáže pravá tvár všetkých zúčastnených... Príbeh zavedie čitateľov z Paríža do Alexandrie, Káhiry, k pyramídam v Gíze, do chrámov v Abú Simbeli, ale aj na pulzujúce trhoviská či medzi púštne kmene. Ako je u autora zvykom, dynamický dej je plný napätia, nečakaných zvratov, ale aj romantiky a humoru. 

RECENZIA 

Marek Zákopčan je mladý autor, ktorého v žiadnom prípade nemôžete žánrovo zaradiť, je snáď jediný na Slovensku, ktorý sa môže pochváliť sériou kníh a to od krimi / Mesto tieňov I.,II, Zradná vášeň/, bláznivých študentských komédii / Nevinní zmätkári, Zachovajte paniku/, historickej romantiky / Plamene hriechu/ až po veľkolepé dobrodružstvo – Pod horúcim pieskom. Jeho tvorba je zdanlivo nesúrodá, no v každej knihe nájdete nielen jeho nezameniteľný rukopis, ale aj úžasnú fantáziu, cit pre písanie a v neposlednom rade zmysel pre humor, ktoré sa s každou novou knihou viac a viac cibria.

Jeho tituly, hlavne tie posledné, sú výnimočné a atraktívne aj tým, že im nechýba originalita, ktorá sa na našom knižnom trhu zjavuje zriedka, láskavý humor, nepredvídateľnosť jednotlivých dejových línií. Práve tým drží čitateľa v napätí a očakávaní od prvej strany po poslednú.

Priznám sa, bola som veľmi zvedavá ako sa v novom príbehu Pod horúcim pieskom Marek popasuje s dobrodružstvom a la Indiana Jones a musím s potešením skonštatovať, že sa mu to podarilo veľmi dobre. Zápletka bola premyslená, hlavné postavy uveriteľné a ľudské so všetkými prednosťami i slabosťami, víťazia i chybujú, menia sa.

Tobias – expert na egyptské dejiny a zamestnanec múzea v Paríži nie je práve nadšený, keď ho šéf s priateľom tak trocha vmanipulujú do situácie, aby sprevádzal bohatú dedičku Katherine do Egypta a hľadal jej strateného strýka. Silným motívom je však kniha, ktorá má bádateľov naviesť k stratenému kameňu - Oku Egypta, historickému artefaktu opradenom legendami.

Prvotný cieľ expedície sa však veľmi rýchlo mení. Katherine nie je tým, čím sa zdala, Tobias má tiež svoje sebecké plány, boj o holý život ich však prinúti nielen spolupracovať a nepodvádzať sa navzájom, ba naviac v sebe objavia nečakané city. Zápletka je okrem hlavných postáv okorenená postavičkami ako podvodníček Benito, tanečnica Fatima, sprievodca Rašíd, či kolegyňa Tália s Calebom, exsnúbenec Damian s plukovníkom Krassnitzerom a tí čitateľa prevedú dobrodružnou cestou až k bájnemu pokladu.

Vysoko oceňujem, že Marek naštudoval zaujímavé skutočnosti egyptskej mytológie, názvy a opisy napriek tomu dávkoval veľmi nevtieravo, s citom, presne tam, kde bolo treba, rovnako tak zvyky a atmosféru atraktívnej krajiny. Miestami má čitateľ pocit, že sa skutočne nachádza pod horúcim pieskom Egyptskej púšte.

Rovnako tak oko potešila neprehliadnuteľná obálka s nezvyklým bonusom vo vnútri knihy v podobe egyptských hieroglyfov.

Ak si chcete oddýchnuť pri knihe, preniesť sa na chvíľu na iný kontinent, prežiť zaujímavé, napínavé dobrodružstvo plné zápletiek, vtipu, romantiky, kniha Mareka Zákopčana vám to všetko ponúkne.  

PS: Verím, že sa s Tobiasom a Katherine stretnem opäť v Mexiku...        

Populárna séria o súrodencoch Sharpovcoch vrcholí vzrušujúcim ľúbostným príbehom Múdra dáma podľahne.

Keď  u nás v deväťdesiatych rokoch začala éra novodobých historických romancí od priekopníčok autoriek takého rangu ako Johanna Lindsey, Kathleen Woodiwiss, Jude Deveraux, Megan McKinney,  Mary Balogh či Bertrice Small, dalo sa predpokladať, že toto sa bude páčiť, toto sa bude čítať.

Odvtedy sa s väčším či menším úspechom na našom trhu vystriedalo množstvo zvučných zahraničných mien.  
Sabrina Jeffries sa k nám dostala pomerne neskoro, no jej romance okamžite po vydaní zaznamenali úspech a právom. Jej príbehy rozhodne nezanikajú v záplave podobných v tomto žánri. 

Autorka dokáže písať tak pútavo, že sotva otvoríte prvú stranu, dej vás okamžite pohltí. Vycibrený štýl, ľahkosť pera, prepracované dialógy, ktoré robia text živým a energickým, vás prevedú až k poslednej strane a vy môžete s pôžitkom zavrieť knihu s dobrým pocitom, ktorý vo vás ešte dlho rezonuje. A ak k tomu prirátate ešte nejaké to tajomno s prvkami detektívky, dobrodružstvo v akurátnom pomere s romantikou, o zábavu máte na niekoľko hodín postarané. Presne takéto knihy mám rada. 

Samostatný príbeh najmladšej Celie zo série o súrodencoch Sharpovovcoch prakticky končí (ak sa autorka nerozhodla inak, pravda, veď aj o tom tie série sú :-)).
Keď sa povydávali a poženili všetci jej početní bratia a sestra, ani ju neobišla podmienka starej matky, aby sa do určitého termínu vydala, inak zostane bez dedičstva. Celii neostáva nič iné, iba sa podrobiť vôli svojej energickej starej matky a vyhliadne si hneď troch nápadníkov. Ani jeden nespĺňa jej sny a predstavy, no uvedomuje si, že musí prejaviť aspoň trochu ústupčivosti. Keď sa objavia nové skutočnosti, ktoré by mohli očistiť rodinu, najme Celiin brat Jacksona Pintera, vynikajúceho londýnskeho detektíva a rodinného priateľa, aby konečne po rokoch vyšetril vraždu a samovraždu ich rodičov.

Svojhlavá Celia Jacksona  súkromne  navyše požiada, aby preveril jej nápadníkov. Hoci je ich spoločná komunikácia dosť  zložitá :),  kvôli informáciám je ochotná tolerovať jeho drzý jazyk. N
etušiac, že to posledné, čo by mladý detektív chcel robiť, je naháňať pre ňu vhodného ženícha, zvlášť, keď mu mladá divožienka nedá spávať. 

Sabrina Jeffries skrátka presne vie, čo sa číta a čo sa páči. Mne teda určite a nemôžem inak, iba novinku Múdra dáma podľahne odporúčať! Tým, ktorí ste čítali celú sériu alebo aj novým čitateľom. Nič nestratíte, o nič neprídete, možno naviac  zatúžite dozvedieť sa o Sharpovovcoch viac... :)

viac: https://www.romantika.estranky.sk/clanky/romany-historicke/recenzia--mudra-dama-podlahne.html     

Recenzovala Jana Pronská

1. Fifty Shades of Grey - Päťdesiat odtieňov sivej 
2. Fifty Shades Darker - Päťdesiat odtieňov temnoty 
3. Fifty Shades Freed - Päťdesiat odtieňov slobody

I.
Kniha približuje príbeh úspešného mladého podnikateľa Christiana Greya, ktorý prežíva živočíšnu romancu s neskúsenou a nevinnou študentkou literatúry Anastasiou Steele. Podľa The New York Times je James stredom záujmu v literárnych kruhoch, kde je oceňovaná za to, že do hlavného prúdu priniesla „názornú a zmyselnú erotiku“. Britský The Guardian píše, že román je v niektorých kruhoch označovaný za „mommy porn“ (porno pre mamičky). História celého úspechu sa začala už vtedy, keď James dala na internet príbeh, v ktorom použila postavy milencov Edwarda a Belly z upírskej ságy Stephenie Meyer Súmrak. Po veľkom úspechu ho Britka prepísala s novými postavami a situáciami.

II.
Potom, čo Anastasia Steelová na vlastnej koži pocíti, aké temné sú tajomstvá Christiana Greya, opúšťa ho. Napriek všetkému, čo sa medzi nimi stalo, na neho stále nemôže zabudnúť. Keď jej Christian ponúkne nové podmienky vzťahu, neodolá a vracia sa k mužovi, ktorého miluje. Postupne odhaľuje všetky tajomstvá a zisťuje, že jeho päťdesiat odtieňov sivej je temnejších, než si kedy dokázala predstaviť. A zatiaľ čo Christian bojuje so svojimi démonmi, Ana musí urobiť najdôležitejšie rozhodnutie vo svojom živote...

III.
Keď Anastasia Steelová prvý raz stretla mladého úspešného podnikateľa Christiana Greya, netušila, ako veľmi jej to zmení život... Od začiatku vedela, že vzťah s jej Tieňom nebude prechádzka ružovou záhradou. Christianov životný štýl jej nikdy nebol blízky, no musí sa ho naučiť žiť spolu s ním, a to bez toho, aby stratila vlastnú tvár, integritu a nezávislosť. Christian zas musí prekonať svoju posadnutosť kontrolou a vyrovnať sa so svojimi vnútornými démonmi. Teraz, keď sú konečne spolu, zažívajú nekonečnú lásku, vášeň a vzájomnú blízkosť a otvára sa pred nimi svet nekonečných možností. Zdá sa, že im nič nechýba. Náhle však zasiahne osud a pred Annou ožívajú jej najhoršie nočné mory...

RECENZIA Fifty Shades trilógie
Fenomén, ktorý už niekoľko mesiacov kraľuje rebríčkom predajnosti, ktorý rozdelil čitateľský národ na tých, ktorí ho hlcú jedným dychom, tých, ktorí ho kritizujú, ba zdupú až po čiernu zem, tých, ktorým to je jedno. Nič medzi tým akoby neexistovalo. 

Skrátka buď sa páči alebo nie. V každom prípade má na konte milióny predaných výtlačkov, fankluby ako superstar, tisíce recenzií, výzvy cirkevných hodnostárov na bojkot tejto knihy, vlastné erotické prádlo a záujem Hollywoodu. 

Celosvetová mediálna kampaň urobila svoje a výdatne ju podporilo takmer bleskové sfilmovanie. 
Pýtala som sa: prečo práve tento? Veď na svete je množstvo vydarených / aj erotických, aj romantických, aj originálnych/ kníh. Prečo sa všetci idú zblázniť pri príbehu o novodobej popoluške s erotickým podmazom. Prečo ju toľko zatracujú? Vari ešte nečítali erotický román? Prišlo mi to čudné, pretože mnohých knihách/ a to nehovorím o romantických/ sú scény brutálnejšie, drsnejšie, emotívnejšie... 
Priznám sa, nie som typ čitateľa, ktorý ľahko podľahne reklame a mediálnemu tlaku, aj na recenzie čitateľov u takýchto kníh si radšej počkám, kým ich nie je dostatok, aby mi ako tak utvorili obraz... no nie sú pre mňa podstatné. Názor si utvorím sama. 

V tomto prípade ma dokonca odradili, rovnako tak reklamná kampaň, ktorá bola už naozaj všade a nie vždy lichotivé prívlastky ako porno pre mamičky, erotika pre zúfalcov, sodoma a gomora...:-)
Hovorila som si, že je dosť iných krásnych kníh, ktoré chcem prečítať a nemusím byť ďalšou obeťou spoločenského tlaku. Mám rada romantiku, sadomaso som posledný raz čítala s markízom de Sade:-)
 

Začalo sa to filmom. 
Šokoval ma. Celkom opantal. 
Pohladil moju romantickú dušu a... konečne mi došlo prečo... 
Autorke sa podarilo neslýchané, prinútila vziať do ruky romantický príbeh aj tým, ktorí sú vášniví odporcovia tohto žánru a v drvivej väčšine ju aj dočítali až do konca. Dokázala štýlom písania udržať pozornosť čitateľa, či sa im už príbeh samotný páčil alebo nie, či sa červenali pri drsnejších scénach, ktoré akiste v takejto písanej forme možno ešte nečítali.    

Dva dni na to, som otvorila prvú časť knihy a za pár dní došla až nakoniec tretej časti. 
Nie, tí, čo po nociach čítajú Dostojevského sa to páčiť nebude, tí, čo v príbehoch hľadajú hlboké myšlienky, sa to páčiť nebude, tí, čo sa pýria pri texte, v ktorom sa niekto vášnivo bozkáva, budú šokovaní, tí čo v knihách hľadajú napätie, litre krvi, či preferujú scifi, si v 50 odtieňoch budú len ťažko hľadať niečo, čo ich zaujme. 

Autorka opísala celkom obyčajný popoluškovský, romantický príbeh neobyčajným spôsobom. Načrela do situácie, ktorá je v našich končinách ešte stále tabuizovaná, je niečo, o čom sa verejne nehovorí, no zároveň vyvoláva zvedavosť. A trafila klinec po hlavičke. 

Chudobná študentka Ana sa zamiluje do miliardára, ktorý má všetko a môže mať všetko, okrem lásky. V duši skrýva 50 odtieňov temných spomienok, ktoré ho navždy ovplyvnili, prinútili ho ukrývať pred svetom svoju pravú tvár, nikdy nekončiacu bolesť prameniacu v dávnej minulosti. Jeho život ovládajú pravidlá, zmluvy a dohody, drsný sex, v ktorom je on ten dominantný. 

Kým nestretne Anastáziu. Kým nerozpitvá svoje vnútro až na kosť a čriepok po čriepku neodhalí temné tajomstvá minulosti. Kvôli nej a kvôli sebe.

Priznám sa, číta sa to samo. Autorka má neuveriteľný dar udržať vás pri knihe, aj keď nad niektorými nekonečnými úvahami prevraciate oči, aj keď prepisy SMS správ by možno skrátili počet strán o stovku:-). Áno, nie je dielo, ktoré by získalo cenu za literatúru, no je to rozhodne kniha, ktorá čitateľa vtiahne do seba ako špongia a nepustí, kým nezavriete poslednú stranu a práve tým je výnimočná.

Krásny romantický príbeh, rozprávka, ktorú ste v takejto podobe ešte nečítali. 

A čo sa týka toľko omieľanej erotiky,  tí, čo prečítali pár kníh od B. Smallovej  veľmi rýchlo zistia, že v mnohom EL Jamesová sa ešte má čo učiť:-) 
Odporúčam, fakt s čistým svedomím:-). 

Recenzovala spisovateľka Jana Pronská

viac: https://www.romantika.estranky.sk/clanky/romany-sucasne/kolekcia--fifty-shades---patdesiat-odtienov--recenzia-.html
 

Mary Balogh nás opäť pozýva do ich sveta plného škandálov, intríg a zvádzania.
Čerstvá vdova Cassandra Belmmontová prichádza do Londýna pevne rozhodnutá nájsť si milenca. Nie však hocijakého – musí to byť bohatý džentlmen a musí ju zbožňovať. Vydaj neprichádza do úvahy, keďže jej povesť pošramotila škandalózna klebeta. Neostáva jej teda nič iné, iba sa pokúsiť využiť vlastnú krásu.
Po príchode do mesta jej pozornosť ihneď pritiahne Stephen Huxtable, gróf Merton. Tento príťažlivý mladý muž je jedným z najžiadanejších slobodných mládencov v Londýne, a tak sa ho Cassandra rozhodne zviesť...

Keď všetko zmení jedna noc... 
Mary Baloghová sa radí medzi autorky, ktoré na celom svete očarili milióny čitateliek. Jej tvorba je veľmi rozsiahla a medzi fanúšičkami žánru historickej romance sa iste nájde len veľmi málo takých, ktorí by jej meno nezachytili, poprípade nečítali aspoň jednu knihu.

Píše samostatné romány, no do povedomia čitateľov sa viac-menej zapísala svojimi rodinnými sériami, ktoré na trh priniesli novodobý a žiadaný trend./ Simply Quartet, Bedwyn,  Sullivan, Dark Angel, Huxtable Quintet 
 
Baloghová je takmer vždy zárukou skvelej, prepracovanej romantiky.

Kniha Jedna noc lásky voľne nadväzuje na prvé tri časti série o rozvetvenej rodine Huxtablovcov a tentoraz predstavuje samostatný príbeh Stephena Huxtabla, grófa Mertona a Cassandry Belmmontovej, vdovy, ktorá zápasí nielen o svoju pošramotenú povesť, ale aj  o kúsok šťastia a právo na lásku.

Keď Cassandra príde do honosného Londýna spolu so svojou priateľkou – vychovávateľkou a jej dcérou, nemyslí na nič iné, iba na to, ako vybŕdnuť z nelichotivej situácie. Jej finančné možnosti sú katastrofálne, býva v starom, ošarpanom dome a nevie, ako dlho dokáže udržať zdanie nezávislosti. Je zodpovedná nielen za seba, ale aj za priateľku a jej dcéru. Všetko by bolo možno jednoduchšie, keby nad ňou nevisel tieň poriadne desivého škandálu – klebetí sa o nej, že zabila svojho manžela. Chcelo to poriadnu guráž prísť nepozvaná na večierok a to hneď priamo do rodiny Huxtablovcov s úmyslom nájsť si bohatého milenca. 

Zúfalé možnosti si od ženy vypýtali zúfalý čin. Jediné, čo vlastnila bola krása zrelej ženy, tak prečo to nevyužiť? Vyhliadla si bohatú obeť, jedného z najžiadanejších starých mládencov Stephena Huxtabla, a bez okolkov sa ho rozhodila zviesť. Byť vydržiavanou kurtizánou jej prišlo menej hrozné ako zostať na dlažbe. Veď jeden škandál naviac... 
Všetky plány však zmenila jedna noc a priznanie krásnej milenky. Stephen Huxtable nebol mužom, ktorý by si dal diktovať podmienky, jeho zmysel pre česť celkom skomplikoval dopredu nastavené pravidlá. Obaja mladí ľudia sa stretli s nečakaným problémom. Láskou... 

Jedna noc lásky je napísaná sviežo, veľmi dobre sa číta, nechýba napätie, vtip, romantika, má skrátka všetko, čo má dobrá kniha mať. Tí, ktorí čítali predchádzajúce časti, sa iste potešia pripomenutím známych postáv, tí, ktorí nečítali, o nič v samostatnom príbehu neprídu. 

Odporúčam, kniha iste nesklame vaše očakávania. 

Huxtable Quintet
1. First Comes Marriage (2009) - Nečekaná svatba /Baronet 2010 Najprv sa vezmeme/slovenský spisovateľ 2013/
2. Then Comes Seduction (2009) - Vášnivé námluvy / Baronet 2010 Potom ťa zvediem / Slovenský spisovateľ 2013/
3. At Last Comes Love (2009) – Vše končí láskou  /Baronet 2010  - Nakoniec príde láska / Slovenský spisovateľ 2013/
4. Seducing an Angel (2009) – Svedený anděl / Baronet 2010 –  Jedna noc lásky / Slovenský spisovateľ 2015/ 
5. A Secret Affair (2010) - Utajený poměr Baronet 2011

Spracovala Jana Pronská

Michaela Ella Hajduková

Adriana Langová pracuje ako redaktorka časopisu Živé dejiny. Miluje záhady a kvôli skvelým článkom neváha prenocovať na tajomných miestach. Téma, ktorú si tentoraz vyberie, prevráti jej život hore nohami. Privedie ju na miesto, kde prestane rozumieť samej sebe, kde ju klamú všetky zmysly a kde netuší, čo je sen a čo skutočnosť. Ako to, že pozná reč, ktorá jej má byť cudzia? Kto je ten nevšedný muž, čo žije na tajuplnom hrade v horách? A prečo ju tak neodolateľne priťahuje? Akoby to nestačilo, Adriana sa zamotá do príbehu starého rodu a vôbec netuší, že je ohrozený jej život. A nielen ten jej... 

Autorka úspešnej knihy Všetky moje tváre nás aj vo svojom ďalšom románe vtiahne do príbehu plného napätia, tajomstiev a lásky.

Xxx

RECENZIA

Ak osud chce, aby sa napravili krivdy minulosti, cestu si nájde.

Autorka Michaela Hajduková zaujala už svojim literárnym debutom Všetky moje tváre.

Vysoko oceňujem, že na slovenský knižný trh priniesla niečo nové, originálne, žáner, ktorý vyniká v množstve iných. Tajomno, mystika, fantázia sa nenásilne vplietajú do romantického príbehu, ktorý je navyše obohatený históriou a striedaním časových úsekov.

Priznám sa, nie je jednoduché napísať príbeh, ktorý by disponoval týmto všetkým a navyše pôsobil uveriteľne, logicky, zaujímavo pre čitateľa. Klobúk dolu, autorke sa to podarilo skvele. V knihe Všetky moje tváre nastavila latku, samozrejme s tým nasledovalo isté očakávanie, no musím skonštatovať, že rozhodne nesklamala.  Aj tentoraz sa jej podarilo stvoriť veľmi čítavý príbeh.

Adriana Langová sa zhodou okolností ako redaktorka časopisu dostane k dovtedy utajovanému autorovi svetového bestselleru Lacramioara  Andriesa a to hneď do Rumunska, aby s ním urobila interview.  Jeho sídlo, usadené v nádhernej krajine, dýchajúce dávnou históriou, priam nabáda, aby sa v ňom rozohral zaujímavý príbeh, ktorý vás udrží v napätí od začiatku až do konca. Cudzinka a tajomný muž - dobrý základ ako navnadiť čitateľa plného očakávania kam a ako sa bude ich vzťah uberať.

 Minulosť sa strieda s prítomnosťou, pochybnosti s rastúcou láskou, ožívajú spomienky, hľadajú sa vysvetlenia.  

Kniha je skrz na skrz presiaknutá vecami medzi nebom a zemou - od dávnej kliatby, po snový svet a duchov a predsa nepôsobí čudne. Dej sa dopredu posúva veľmi rýchlo a všetko, čo sa v ňom udeje, má svoje logické vysvetlenie. Dozviete sa, čo vlastne priviedlo Adrianu do Rumunska, kto je záhadný spisovateľ a šľachtic pochádzajúci zo starej rodiny, čo ho inšpirovalo k napísaniu svojej knihy a k pozvaniu mladej, neznámej novinárky rovno do svojho sídla, ale aj to, prečo sa veci dejú tak ako sa dejú... Čo sa vlastne stalo pred stovkami rokov a aké to malo dôsledky.  

Ďalšie plus, ktorým autorka prekvapila, bol opis Rumunska. Okrem príbehu samotného čitateľa prevedie nádhernou krajinou, dýchajúcou históriou,  dejinami hradov a osobností, horami a miestami, ktoré sú pre našinca tak trochu neznáme. Musím však povedať, že nezavádza, z návštevy Rumunska som mala presne ten istý dojem, bola som  očarená.

Ak hľadáte na čítanie niečo originálne, neokukané, neopísané v desiatkach iných  kníh, otvorte Tajomstvo tvojho rodu. Možno budete veľmi príjemne prekvapení, rovnako ako som bola ja.    

 Jana Pronská