Bosorkina dcéra - recenzia
Romantika v tieni inkvizície
Jana Pronská: Bosorkina dcéra, Bratislava, Slovenský spisovateľ 2008
Na Slovensku dlhodobo chýba tvorba pôvodných románov, ktoré by na osudoch hlavných hrdinov ilustrovali historické pozadie danej doby. Margita Figuli románom Babylon či Hana Zelinová Alžbetiným dvorom nastavili latku poriadne vysoko a zatiaľ ju nikto neprekonal, podliezli ju však viacerí. Spisovateľka Jana Pronská sa svojou prvotinou Zlatníkova chovanica priblížila skôr k Jozefovi Nižňanskému (napríklad románu Žena dvoch mužov) a svojím druhým románomBosorkina dcéra zasa smeruje viac k štýlu, akým bola vytvorená známa markíza anjelov Angelika, než k zameraniu vyššie spomenutých slovenských spisovateliek. Ambíciou Jany Pronskej však zrejme bolo vytvoriť román viac ľúbostný ako historický, a prostredie inkvizíciou sužovaného stredovekého Španielska, no najmä Francúzska za vlády kráľa Karola VIII. jej poslúžilo iba ako vhodná kulisa. To však neznamená, že taká kulisa nie je atraktívna a zaujímavá. Autorka napriek svojej obľube v romantickom fabulovaní, musela udržať istý štandard historickej vierohodnosti prostredia.
Žánrovo ide o romantický príbeh o láske a tak by ho aj čitateľ mal brať. „Boli trocha vystrašení silou svojich citov, a tak sa ani jeden z nich neodvážil vysloviť to, čo ich oboch v kútiku duše znepokojovalo. Je to láska? Alebo len silná príťažlivosť? Či očarenie z niečoho nevšedného a magického?“ Tak sa pýta autorka za hlavných hrdinov – bývalú chovanicu kláštora Sorayu (inak maurskú princeznú al-Kader) a vyslanca francúzskeho kráľa, markíza Bernarda de Brémy po tom, čo sa už stali manželmi a na ceste do Paríža premilovali nejednu noc.
Zloducha predstavuje zákerný inkvizítor De Vascada, ktorý pokračuje po tom, čo zničil Sorayných rodičov, v poľovačke na krásavicu. Urobí všetko pre to, aby zničil jej šťastie, ktoré sa začalo rozvíjať vo vzťahu s mladým markízom de Brémy. Ten sa (hoci je kráľovský diplomat) nechá zmanipulovať intrigami a zápletka sa môže zauzliť i rozuzliť až k úspešnému šťastnému koncu, aby sa naši hlavní hrdinovia mohli milovať, až kým nepomrú...
Róbert Landis