Kým sa budeme baviť o vašej najnovšej knihe, aký je váš vzťah ku knihám všeobecne? Sú knihy vašim spoločníkom alebo relaxom, prípadne útekom z reality?
Knihy sú pre mňa spoločník, dobrý priateľ, terapeut. Oveľa príjemnejšie strávený čas, než, povedzme, pri telke. Keďže mám rada zaujímavé príbehy, knihy sú ich nekonečným zdrojom, po ktorom siahnete, kedy sa vám zachce.
Ako útek z reality som knihy nikdy nebrala, človek má svoj život žiť so všetkým, čo k tomu patrí, aj s pozitívami, aj s negatívami. Skôr je to zmysluplný relax, pri ktorom len pasívne neprijímate informácie, ale vytvárate si ich obraz vo svojej vlastnej fantázii. A keďže tú mám bohatú, predstavivosť je značne farbistá. A to sa mi páči!
Napísali ste toho viacero a všimla som si, že spoločným menovateľom je láska. Prečo práve láska? Ste romantik na pohľadanie?
Romantika – pre mňa je to kúsok niečoho pekného, je to niečo, čo inšpiruje k dobru, k plnohodnotnému životu. Verím, že v každom z nás drieme viac či menej lásky, otázkou je len, koľko z nej pustíme von, ako sa ňou necháme viesť, ovládať, prežívame ju. Takmer v každej napísanej knihe, nech už je akéhokoľvek žánru, nájdete viac či menej spomenuté vzťahy, otázkou je len to, akým smerom sa príbeh uberá a ako skončí.
Vybrala som si žáner, ktorý mi je blízky, ktorý má svoje jasné pravidlá, ktorý rada čítam. Ak vezmem do ruky knihu, chcem vedieť o čom bude a hlavne ako skončí – vo väčšine prípadov šťastne. A o tom to je. Tragédií, ťažkých životných osudov, katastrof, tvrdej reality a politiky mám okolo seba dosť, potrebujem sa vžiť do niečoho pekného, čo vyčarí úsmev na tvári, pohladí srdce, uvoľní stres a napätie bežnej práce, pri čom netreba veľa premýšľať. Ak je toto romantika na pohľadanie, tak áno, je to tak!
Kniha Krvavý erb je spätá s históriou. Prečo ste sa rozhodli pre toto spojenie?
Históriu sa zaoberám od detstva, je to môj koníček, mám rada staré veci, pretože so sebou nesú príbeh. Mám rada staré hrady a zrúcaniny, pretože pretrvali veky, sú pamiatkami našej minulosti. Mám rada knihy s historickou tematikou a na také diela ako Gričská čarodejnica, Plamene inkvizície či Čachtická pani nedám dopustiť. Prišlo mi úplne prirodzené písať o tom, čo sa mi páči, čo ma napĺňa a teší.
Vyhľadávam zaujímavosti z našej minulosti a vkladám ich do romantických príbehov, ktoré sú však vymyslené, používam ako pozadie rôzne územia, rôzne rody, ktoré kedysi skutočne žili, a hrady, ktoré ešte stále v takej či onakej podobe stoja.
Nielen Krvavý erb, ale všetky moje knihy sú späté s históriou a ja dúfam, že to tak bude aj naďalej. Ale nikdy nehovor nikdy, všakže?
Ste v kontakte s vašimi čitateľmi? Ak áno, ako prijímate prípadnú kritiku (ak náhodou nejaká je, lebo vaše knihy sú u nich veľmi obľúbené)?
Takmer každý deň mám spätnú väzbu od čitateľov a ich pochvala či uznanie pre mňa ako autorku znamená veľa. Je to ocenenie práce, ktoré sa nedá ničím nahradiť. Páči sa im, že píšem o našom území, že sa dozvedia niečo nové o našej histórii, o zaniknutých pevnostiach, o vymretých rodoch, starých dedinách apod. Ja nie som historik v pravom zmysle slova a ani sa o to nesnažím, dejiny používam ako kulisu, no robím všetko preto, aby v mojom podaní bola uveriteľná. Podstatný je však vždy príbeh a vzťahy, ktoré v knihe mapujem. Hoci romantické, no predsa reálie, nikdy nepretekajú medom, sú niekedy kruté, sú tvrdé, no práve to sa mnohým páči.
Kritika je boľavá, no potrebná pre každého človeka, podstatné je, čo si z nej vezme, či sa poučí, zlepší. Historická romantika a moje knihy majú svojich čitateľov, ktorí vedia, čo chcú čítať a vyhľadávajú ten svoj žáner a ja musím povedať, že zatiaľ mám omnoho viac pozitívnych reakcií ako negatívnych, no nikdy nevyhoviete všetkým.
Na druhej strane ma svojim spôsobom ma občas zaráža, /a to nehovorím len o svojich knihách/ že sa do kritík a hodnotení púšťajú ľudia, ktorí ten ktorý žáner ani nečítajú, sú doma v niečom úplne inom a pritom zhadzujú knihu, autora, aj čitateľov. Úprimne, keď sa mi nepáči scifi horor, nebudem ho čítať len preto, aby som poukázala na všetko, čo mňa osobne na tom žánri irituje a nič mi nie je dobré. Samozrejme, ani nemôže byť! Už z princípu mám voči nemu blok. Našťastie, takých nie je veľa!
Čo plánujete na leto? Sú vaše plány späté s knihami?
Leto si tento rok špeciálne neplánujem, pretože robím na novom projekte a treba sa tomu venovať. Som obyčajný človek, ktorý má svoju prácu, rodinu, domov. Môj osobný život sa netočí len okolo kníh. Netvrdím, že s rodinou niekam nevybehneme na pár dní, no bude to skôr intuitívne a neplánovane. A ako každý rok, ani tento by som neobišla nejaký hrad. To jednoducho musí byť!
Čo najradšej čítate?
Čítam veľa a rôzne žánre, avšak mám svoje obdobia, keď siaham len po historickej romantike, po fantasy, skutočných príbehoch z arabských krajín, slovenskej tvorbe... Je to pestré!
Poznáte portál čítaj.to? Ak áno, čo naho hovoríte?
Samozrejme, že poznám portál čitaj to! a páči sa mi.
Robíte presne to, čo robím aj ja. Pred šiestimi-siedmimi rokmi som medzi prvými na Slovensku založila portál Romantika, no užšie špecializovaný na čitateľské recenzie romantických a romanticko-historických kníh.
Takže každú aktivitu spropagovať knihy a čítanie vítam a držím vám palce! Nech sa vám darí!